Preskočiť navigáciu.
Domov

Tvorivosť – kreativita

Úvod

V globalizujúcom sa svete konkurencia neustále prudko rastie. Vo väčšine odvetví sa dnes presadzuje globálna konkurencia, ktorá je akcelerovaná technologickým a informačným transferom – hovorí sa o hyperkonkurencii. Táto neustále sa zvyšujúca globálna konkurencia mení bázu konkurenčných výhod. V posledných rokoch je odborníkmi z teórie aj praxe venovaná stále väčšia pozornosť kreativite ako novému typu konkurenčnej výhody.

Globalizácia

Rozhodujúcu úlohu hrajú nasledovné faktory:

  1. Otvorené a rastúce národné hospodárstvo
  2. Celoživotné vzdelávanie všetkých členov spoločnosti a ich sociálne zabezpečenie

Globalizácia vo vývoji je nevyhnutná. Môže však naplniť očakávanie len vtedy, keď bude založená na etických vzťahoch, eticky presadzovaných a globálne rešpektovaných cieľoch. Realizácia takto orientovaných cieľov do značnej miery navodí rešpektovanie etických postojov a zodpovednosti v manažmente a podnikaní, rovnako ako v procese ich realizácie.
Presadzovanie etiky a zodpovednosti do manažmentu ekonomiky a ľudských vzťahov je aktuálny, no komplikovaný proces. Jeho komplikovanosť vyplýva z diferencovanej úrovne etického myslenia účastníkov globalizačného procesu. Nevyhnutnosť globalizácie sveta je ovplyvňovaná rastúcou dynamikou rozvoja vedy a techniky, ktorá skracuje nie len vzdialenosť, ale diferencuje a zvýrazňuje aj sociálne a inteligenčné rozdiely medzi ľuďmi rôznych lokalít.
Prekonávanie negatívnych dopadov globalizácie vyžaduje vedľa etického myslenia aj podporovanie a rozvíjanie schopností tvorivého myslenia ľudí.

Invencie a inovácie

Tvorivosť v manažmente nehrala v našej histórii zásadnú úlohu. Prax však nie len v našich podmienkach vyžaduje, aby bola tvorivosť považovaná za významnú súčasť manažmentu, keďže jej výsledkami sú invencie a inovácie. Dynamika podnikania zvyšuje požiadavky na konkurencieschopnosť a na zodpovednosť firiem na tvorbe podnikateľského prostredia.
Podnikatelia si uvedomujú, že neexistujú neriešiteľné problémy, ale že nemáme dostatočný potenciál tvorivého myslenia. Bez tvorivosti a inovácií by sme nerozvíjali súčasný stav manažmentu a nestačili by sme dynamike vývoja vedy.
Tvorivosť môže byť rozčlenená z rôznych hľadísk. Pre naše účely zdôrazňujeme nasledujúce tri zložky tvorivosti:

  1. Schopnosť prekonať stav výroby alebo inej činnosti vo fantázii, teda schopnosť predstaviť si, že veci a vzťahy by mohli byť iné, ako sú momentálne
  2. Schopnosť invencie, teda schopnosť vyriešiť, aký by mal byť nový stav vecí a vzťahov
  3. Schopnosť vyvinúť odvahu k inovačnému činu a schopnosť prevziať zodpovednosť za uskutočnené inovácie

Schumpeter považuje tvorbu invencií za tvorivú deštrukciu súčasného stavu vedomia človeka. Samozrejme, že mieru tvorivej deštrukcie je nutné rozlíšiť podľa jej prínosu alebo podľa akčného rádiusu jej dopadu na jednotlivca, okolie alebo celú spoločnosť. Dopad či prínos realizovanej invencie môže byť kladný alebo záporný, ale to už závisí na etickej gramotnosti projektanta a realizátora.

Efektívnosť realizácie vyprojektovanej invencie do reálnej podoby inovácie, ktorú sa manažér rozhodol realizovať vo vnútornej štruktúre firmy, je už v zodpovednosti jeho a celého pracovného kolektívu. Manažment podniku je zodpovedný za riadenie zmien, teda za riadenie inovačného procesu firmy, včasnú reakciu na vývoj vedy a techniky a rýchlu aplikáciu do podnikateľského projektu. Z toho vyplýva, že úspešná stratégia firmy je výsledkom potencie kreativity pracovníkov a efektívneho manažmentu inovačného procesu. S tým súvisí aj schopnosť manažmentu predvídať vývoj konkurenčného prostredia a prispôsobiť mu taktiku k naplneniu stratégie firmy.
Dielčie inovácie ani ich komplex nevznikajú samy od seba, ale sú výsledkom tvorivej schopnosti manažéra – jeho tvorivej práce, ktorá je výsledkom jeho pracovnej aktivity. Manažér je tvorcom invencií, ktoré keď sú realizované, považujeme za inovácie. Inovácia je teda invencia, ktorú manažér vyvinul v rámci svojho rozhodovacieho procesu a realizoval do praxe, napríklad formou príkazu.
V podmienkach podnikových, verejných a všetkých ďalších typov organizácií, kde je potrebné riadiť, je stále zdôrazňovaná úloha kreativity a opustenia konzervatívnych pravidiel a metód manažmentu. Zvláštny dôraz sa kladie na identitu s organizáciou a tvorivosť pracovného kolektívu.

Immanuel Kant povedal, že na človeka sa nemôžeme dívať iba ako na objekt manipulácie, ale musíme ho vnímať ako bytosť, ktorá si zaslúži, aby sme s ňou jednali s rešpektom. Taký pohľad máme na pracovníka zvlášť pre jeho schopnosť tvorivej práce.

Algoritmus tvorby invencie

Analýzou množstva vyriešených problémov sa zistilo, že v procese tvorivej práce existujú určité algoritmy a zásady. Sústreďme sa na východisko tvorivého pracovného procesu. Dá sa rozdeliť do niekoľkých nadväzujúcich krokov, ktorých sled a existenciu si v procese riešenia problémov spravidla neuvedomujeme. Je však žiadúce s nimi počítať a pri riadení pracovného procesu ich využívať.

  1. Príprava – vykonáva sa výber, zber a analýza potrebných informácií. Rozhoduje sa o metóde rozboru a o metódach, ktorými sa budú získané informácie spracovávať. Určuje sa miera syntézy, upresňuje sa charakteristika riešeného problému a cieľový stav riešenia.
  2. Zrenie (inkubácia) - racionálna práca so zhromaždenými informáciami. Vytvárajú sa podmienky pre vznik riešení, využívajú sa metódy intuície a asociácie ďalších riešení. Námety sa analyzujú, simuluje sa ich realizácia v daných podmienkach a skúma sa ich účinnosť. Vytvára sa základ budúcej podoby inovácie.
  3. Zrodenie (iluminácia) – riešiteľ dospieva ku konkrétnej podobe invencie – neuspokojuje sa s jediným riešením, ale hľadá ďalšie varianty. Invenciu vypracováva do finálnej podoby, aby mohla byť relatívne ľahko a komplexne realizovaná v riadenom objekte ako úspešná inovácia.
  4. Overovanie (verifikácia) – riešiteľ hodnotí vlastnosti, klady a zápory vyprodukovaných variantov invencií, skúma ich účelnosť a efektívnosť. Rozhoduje sa pre optimálny variant, ktorý potom prezentuje ako výsledok svojej práce.

Tvorivú prácu považujeme za realizovanie výsledkov tvorivého myslenia. Tvorivé myslenie je vlastne výsledok kompromisu medzi tvorivou a kritickou zložkou myslenia. Výsledok záleží na cieli a kompetencii projektanta.
Tvorivé myslenie nie je neuváženým a nesystematickým plodením nápadov, ktorými by sme mohli riešiť vznikajúce problémy v ktoromkoľvek riadení objektu. Preto je neoddeliteľnou súčasťou kreativity aj kritika podnetu, ktorý vznikol v našej mysli. Ide o nevyhnutnú zložku kontroly, ktorá orientuje tvorivé myslenie do žiaduceho smeru a kvality. Prakticky ide o uplatnenie kontroly myslenia.
Aby invencia mala praktický zmysel, musí riešiť situáciu na adekvátnej vedeckej a etickej úrovni tak, aby zmenila v určitom objekte súčasný stav konkrétneho javu, ktorý už nezodpovedá súčasným potrebám. Predchádzajúce riešenie problémov v riadení objektu bolo už prekonané vývojom a nárokmi.
Aby sa invencia mohla stať inováciou a efektívne plniť svoju úlohu, musí zmeniť súčasný stav či pôsobenie určitého podnikového javu. Efektívnosť inovácie nie je závislá iba na kvalite, ale aj na aplikácií v správnom čase, aby predišla stratám z neskorého riešenia problému, alebo realizácii v nedostatočne pripravenom prostredí.
Vzťah medzi tvorivou a kritickou zložkou myslenia je pre riešiteľa zásadný. Predchádza neuváženému riešeniu, ktoré by miesto prospechu mohlo byť v rozpore s manažérskou etikou a súčasne pochybením, či zdrojom konfliktu.
Ak však ide v konkrétnom prípade skôr o potrebu rýchlej produkcie množstva návrhov riešení, môže byť vzťah medzi tvorivým a kritickým myslením umelo prerušený. Ide o prípad využitia asociácie a o dodatočnú verifikáciu námetov, ako sa s tým môžeme stretnúť pri aplikácii metódy brainstormingu.

Brainstorming

Skupinová metóda tvorivého myslenia, ktorá sa využíva pri riešení problémov s cieľom vyprodukovať čo najväčšie množstvo nápadov a možných riešení, pričom ich výber a hodnotenie sa uskutočňuje až po tomto procese búrky mozgov.
Skupinová diskusia podporujúca kreatívne myslenie popri zaužívanom rámci uvažovania.
(Tvorivá diskusia) Búrka mozgov - Metóda skupinového riešenia problémov, ktorá prináša množstvo nápadov v krátkom čase.
Tvorivá skupinová aktivita zameraná na generovanie veľkého množstva nápadov na riešenie daného problému.
Skupinová metóda tvorivého myslenia, ktorá sa využíva pri riešení problémov s cieľom vyprodukovať čo najväčšie množstvo nápadov a možných riešení, pričom ich výber a hodnotenie sa uskutočňuje až po tomto procese.

Tvorba námetov je rozdelená do dvoch separátnych etáp:

1. etapa – tvorba invencií – je prínosná vysokým počtom námetov v krátkom čase. Jej cieľom je vyprodukovať čo najviac nápadov, ktoré sú vyhodnocované a kumulované v druhej etape.

2. etapa – verifikácia (kritické hodnotenie) – roztriedi nepoužiteľné námety, ktorých môže byť až 80%. Zostávajú iba tie podnetné, ktoré je možné syntetizovať a ďalej rozvíjať.

Podľa našich skúseností sme za veľmi krátku dobu (15 minút) získali v riešiteľskom tíme 10 účastníkov 100 námetov, z toho cca 20 použiteľných.
Metóda brainstormingu nie je vhodná pre riešenie matematických alebo grafických úloh. Výsledok brainstormingovej konferencie je potom predložený zadávateľovi k voľbe, či navrhnuté riešenie prijme.
Je samozrejmé, že vzťah tvorivého a kritického myslenia je ovplyvňovaný mnohými aspektami. Za významné sa dajú považovať vzdelanie a vek riešiteľa. Čím mladší riešiteľ, tým navrhuje väčší počet námetov s menšou pravdepodobnosťou použiteľnosti a naopak. Starší riešiteľ sa nechce kompromitovať, produkuje menej invencií s relatívne vysokou možnosťou aplikácie. Pri tímovom riešení tým však nedáva svojim partnerom možnosť využitia asociácie, ako sa od brainstormingových konferencií očakáva.

Kreatívne myslenie

Kreatívne myslenie nie je proces bez prípravy, ani bez vnútornej štrukturalizácie. Ak sa nezoznámime s jeho zložkami a nebudeme ich rešpektovať, vystavujeme sa nebezpečiu, že budeme pre svoje okolie brzdou tvorivosti. Môžeme stanoviť aj nesprávny termín pre dosiahnutie výsledku riešenia. V takom prípade je riešiteľ v strese, že riešenie nestihne, alebo už od začiatku nepristupuje k riešeniu zodpovedne. Nerešpektovanie algoritmu tvorivej práce sa môže vypomstiť aj samotnému manažérovi. Ak neodhadne potrebný čas na riešenie problému a stresuje riešiteľa stálym urgovaním, alebo ak neodhadne vhodný čas, kedy riešenie vo firme realizovať.
Kreatívne myslenie je výsledkom spojenia tvorivého a kritického myslenia a predpoklady k nemu nám boli dané už pri narodení. Dá sa povedať, že kritické myslenie zohráva významnú úlohu, pretože je signálom svedomia. Keby tomu tak nebolo, nevedeli by sme čo je správne a čo vhodné povedať alebo spraviť.
Môžeme povedať, že tam, kde kritické myslenie dostatočne nefunguje, vzniká priestor pre nežiaduce riešenia a skutky. Tie však tvorivé myslenie môže produkovať cielene ako vedomý zámer. Tvorivosť by nemala byť obmedzovaná pochybnosťami na základe predchádzajúcich neúspešných pokusov.
Manažér alebo projektant musí mať predstavu nie len o účelnosti a účinnosti navrhovanej invencie, ale aj o čase potrebnom k jej vzniku a zavedeniu. Ak riešenie nerobí sám a poveruje ním príslušného špecialistu, očakáva sa od neho, že kvalifikovane stanoví časový harmonogram a svojou činnosťou vytvorí predpoklady k tomu, aby špecialistu svojím prístupom a záujmom stimuloval a tým zvyšoval jeho motiváciu na úspešné vyriešenie problému. Na druhej strane nejde prehliadnuť, že ak manažér pracuje na riešení sám, alebo sa na ňom aspoň aktívne podieľa, práca s informáciami a faktami ho obohacuje, pretože sama o sebe poskytuje inšpiráciu k novým riešeniam.
Keď sú invencie z vertikálneho aj horizontálneho hľadiska realizované, považujeme to za vznik inovácie, resp. inovačného procesu. Inovácie sú teda realizované invencie, ktoré manažér vyvolal v rámci svojho rozhodovacieho procesu. Naštartoval ich realizáciu v podobe podnetnej inovácie, ktorá má vyvolať reakciu príslušných podriadených pracovníkov. Ich reakcia spočíva v tvorbe vyvolaných inovácií, ktorými v konkrétnych podmienkach naplňujú ciele podnetnej inovácie.
Podnetná inovácia manažéra má vyvolať proces kreatívneho myslenia u spolupracovníkov a stimulovať ich spoluzodpovednosť za realizáciu inovačného procesu. Inovačný proces firmy by mal byť záležitosťou všetkých zamestnancov, aj keď navonok zaň zodpovedá manažér.
Na vyjasnenie pojmu tvorivá práca, ako ho chápu úspešní manažéri, bola v siedmych podnikoch zorganizovaná brainstormingová konferencia. Jej cieľom bolo formulovať relatívne rýchlym spôsobom a vyčerpávajúcim spôsobom názory vedúcich pracovníkov stredne veľkých firiem na vlastnosti, ktoré by očakávali od svojich podriadených.
Zhrnutie jednotlivých brainstormingových konferencií. Nejedná sa komplexnú definíciu jednotlivých oblastí. Poskytuje však konkrétnejšiu predstavu o vlastnostiach pracovníkov, ktoré od nich požadujú ich vedúci.

Osobné morálne vlastnosti tvorivého pracovníka

  1. Osobné schopnosti – tvorivá pracovná iniciatíva, tvorivá predstavivosť, fantázia, angažovanosť, pracovitosť.
  2. Morálne predpoklady – úprimné jednanie, dôvera v druhých, rešpektovanie osobnosti a zdravotného stavu seba a ostatných, pocit zodpovednosti za seba aj za druhých, dodržovanie morálnych zásad u seba aj druhých, rešpektovanie vedúcich aj podriadených a identita s nimi aj s firmou.

Vzťah tvorivého pracovníka k pracovnému kolektívu

  1. Spolupatričnosť s kolektívom – vzťah a dôvera k pracovnému tímu a prostrediu, pozitívne a aktívne ovplyvňovanie personálnych vzťahov, zmysel pre disciplínu a plnenie úloh u seba aj podriadených.
  2. Práca v tíme – dobre voliť spolupracovníkov, vedieť a chcieť spolupracovať, vedieť zostaviť pracovný tím a byť jeho platným členom, poznať vlastnú pracovnú kapacitu aj spolupracovníkov, vychádzať z reálnych a uvážených možností.

Identita tvorivého pracovníka

  1. Vzťah k firme – dobrý pomer k podniku či k organizácii, k vlastnej práci, prispôsobivosť k potrebám a záujmom organizácie, pozitívne a aktívne ovplyvňovať verejnú mienku o podniku a jeho stratégiách, nadraďovať záujmy organizácie pred vlastnými.
  2. Vzťah k profesii – kvalitou práce spoluvytvárať jej prestíž, dobré meno organizácie, vytvoriť jej stratégiu a taktiku realizácie, nadväzovať na jej tradície, vytvárať generačný vzťah k profesii a prehlbovať svoje pracovné a etické predpoklady.

Temperament tvorivého pracovníka

  1. Vo vhodnom okamžiku rýchlo a uvážlivo reagovať na konfliktné situácie, kvalifikovane ich riešiť ešte v dobe, kedy sa dá predísť stratám.
  2. Nespokojnosť so súčasným stavom, operatívne a erudovane reagovať na nerovnováhy, ktoré pri vývoji vznikajú vnútri i mimo podniku.

Pracovné predpoklady tvorivého pracovníka

  1. Vrodené schopnosti – inteligenčné predpoklady, schopnosť tvorivého myslenia, schopnosť počúvať, organizačné schopnosti, tolerancia k názorom kolegov.
  2. Odborné predpoklady – kvalifikácia ako súhrn teoretických znalostí a praktických skúseností, odborná kvalifikácia k výkonu profesie, vedieť sa pripraviť na riešenie konkrétnej úlohy, znalosť pracovného procesu, technológie, procesu, vývoja daného odboru, ekonomických zásad, pravidiel, možností.

Racionalizácia práce tvorivého pracovníka

  1. Predpoklad racionálneho chovania – racionálne pracovať s informáciami, tvorivé využívanie analýzy a syntézy, nájsť a definovať problém, oddeľovať podstatné od nepodstatného, definovať cieľový stav, stanoviť kritériá úspešnosti riešenia, problémy riešiť komplexne v súvislostiach, nájsť vhodný okamžik pre realizáciu riešenia.
  2. Racionalita riadenia práce – spracovať a presadzovať stratégiu a taktiku firmy, sledovať a rešpektovať tempo rozvoja odboru, hospodárnosť a vzťah k hodnotám, nebáť sa prijať a delegovať právomoc, metodicky a exaktne kontrolovať, nebáť sa kontroly a využívať ju.

Pracovná motivácia tvorivého pracovníka

  1. Dôvera k podniku – osobná, sociálna a právna istota, pracovná perspektíva, spracovanie a rešpektovanie podnikateľského zámeru firmy a kariéry zamestnanca, dôvera v stabilitu a budúcnosť firmy.
  2. Vzťah k práci a pracovnej profesii – poznať význam, účel a užitočnosť vykonávanej práce, spoločenské a finančné ohodnotenie pracovnej profesie, funkcia, činnosť.
  3. Zázemie pracovníka – dobré rodinné pomery a prostredie, dôvera okolia v schopnosti pracovníka, dôvera pracovníka k zamestnávateľovi.

Záver

Ak má byť výsledkom tvorivej práce invencia a následne inovácia prispievajúca ku kultúre firmy, potom tvorivá práca musí byť taká schopnosť, ktorá na základe znalosti vnútorných a vonkajších podmienok firmy či inštitúcie, potrieb a záujmov ekonomického okolia, dokáže takú kvalitu práce produkovať. Tvorivá práca však neznamená iba schopnosť tvoriť pozitívne invencie a inovácie, ale vytvárať ich komplex – inovačný proces.

Autor práce
Matúš Kúkel

Zoznam zdrojov
DYTRT, Z. -STŘÍTESKÁ, M.: Efektivní inovace. Brno: Computer Press, 2009. ISBN 978-80-521-2771-1

ZAJKO, M. A KOL. 2011. Inovácie: riadenie, hodnotenie, podpora, financovanie a transfer. Bratislava : STU. ISBN: 978-80-85659-65-8

http://www.euroekonom.sk/poradna