Podnikanie a inovácie

Uspešné podnikanie - dôsledok inovačného systému firmy

      Autorom termínu inovácia je významný rakúsky a americký ekonóm Joseph A. Schumpeter (1889 - 1950). Analyzoval podnikateľské podmienky, v ktorých má firma záujem alebo môže uskutočniť „nové kombinácie vývojových zmien “– inovácie. Tieto vychádzajú z vývojových zmien vo výrobe a na trhu a vedú k rozšírenej reprodukcii výrobného procesu.

      Centrálny pojem jeho ekonomickej teórie -„kreatívna deštrukcia“- proces transformácie sprevádzajúci radikálnu inováciu. Pochádza z Marxovho Komunistického manifestu. Schumpeter ho spopularizoval v inom ekonomickom kontexte.

      Schumpeterova vízia kapitalizmu: Inovatívne vstupy od podnikateľov (motoru dlhodobo udržateľného ekonomického rastu), ktorým sa ničia zabehnuté firmy a novátori získavajú istý stupeň monopolu založeného na technologických, organizačných, regulačných a ekonomických paradigmách (Capitalism, Socialism and Democracy, 1942).

      Šiva Naratadža – forma hinduistického boha tanca Šiva (Shiva). Znázorňuje tanec, v ktorom tvorí a zároveň ničí vesmír. Odhaľuje cykly života, smrti a znovuzrodenia. Nohami drví démona nevedomosti.

Schumpeterova klasifikácia 5 typických zmien, ktorými sa prejavuje vývoj:

• zavádzanie nových produktov, resp. pôvodných produktov s novými vlastnosťami
• používanie novej výrobnej techniky, výrobných procesov či nové obchodné zabezpečenie výroby
• otváranie nových trhov
• používanie nových surovín alebo polotovarov
• zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečení

Definície inovácie

Peter Drucker (Innovation & Entrepreneurship, 1985)

Inovácia – špecifický nástroj podnikateľov, prostriedok, pomocou ktorého využívajú zmeny ako príležitosti na odlíšenie svojho podnikania alebo služieb.

Richard Branson (prednáška o inováciách, 1998)

Inovatívny podnik – taký, ktorý vo všetkých smeroch uvažuje a koná inak ako ostatní. Pritom nejde iba o dobré nápady. Je to kombinácia dobrých nápadov, motivovaných pracovníkov a inštinktívneho porozumenia toho, čo chcú zákazníci.

Chris Freeman (The Economics of Industrial Innovation, 1982)

Inovovanie – technické, návrhárske, výrobné, riadiace a obchodné činnosti, ktoré súvisia s uvedením nového (alebo zdokonaleného) produktu na trh alebo s prvým komerčným použitím nejakého nového (alebo zdokonaleného) procesu alebo zariadenia.

Oslo Manuál na meranie vedeckých a technických aktivít vydaný OECD rozlišuje 4 typy inovácií:

1. Inovácie produktu – podstatné zmeny v schopnostiach výrobkov a služieb. Vedú k uvedeniu úplne nového výrobku alebo služby na trh alebo k významnému vylepšeniu už existujúceho produktu.

2. Inovácie procesov – významné zmeny v metódach produkcie a dodávok.

3. Organizačné inovácie - na zavádzanie nových organizačných metód, napr. zmeny v obchodných postupoch, v organizácií pracovísk alebo v externých podnikových vzťahoch.

4. Marketingové inovácie - zavádzanie nových marketingových metód, môžu zahŕňať zmeny dizajnu produktu, jeho balenia, jeho propagácie a umiestnenia ako aj zmeny v metódach cenovej tvorby a služieb.

Kedy pristupovať k inováciám:

Podnik sa rozhoduje o inovácii výrobkov alebo služieb:

- Ak potrebuje reagovať na kroky konkurentov. To znamená, že musí udržať krok v ponuke inovovaných produktov alebo služieb. Tým sa vystavuje nižšiemu riziku neúspechu, ale ekonomické prínosy takejto reaktívnej stratégie sú nižšie.

- Ak chce proaktívne prinášať nové produkty, za účelom získania zákazníkov a zároveň aj konkurenčnej výhody voči svojim konkurentom. Proaktívna stratégia si vyžaduje erudovaných a tvorivých pracovníkov, vyššie náklady a je rizikovejšia.

Podnik sa rozhoduje o inovácii technológií:

- Ak potrebuje obnoviť výrobné zariadenia. Je nutné výrobné zariadenie nahradiť výkonnejším, akonomicky efektívnym zariadením.

- Ak sú v ponuke zariadenia s výrazne vyššou výkonnosťou. Čo prináša produkciu kvalitnejších výrobkov za kratší čas výroby a s tým spojené aj nižšie náklady.

Podnik sa rozhoduje o zmene v organizácii a v manažérskych postupoch:

- Ak manažérske postupy skôr brzdia rast podniku, ako ho podporujú.

- Ak používané manažérske postupy nie sú dostatočne efektívne. Vznikajú problémy v riadenej oblasti. napr.: nie je dostatočne výkonná

- Ak je sľubovaná vyššia výkonnosť riadenia pri ich zavedení, či už konkurenciou alebo partnermi.

Inovácie sa podľa motívov vzniku dajú rozdeliť na:

• Inovácia tlačená technológiou (technology push) je druh inovácie založenej na autonómnom objave alebo technických možnostiach firmy. Úlohou firmy je objaviť dopyt alebo vytvoriť potrebu.

• Inovácia ťahaná dopytom (demand pull) je založená na riešení existujúceho problému. Vyvolaná potrebami zákazníka. Trh si žiada nové a zdokonalené produkty a vyžaduje ich od výrobcov a distribútorov. Úlohou firmy je objaviť technologické, organizačné alebo marketingové riešenie.

Valentovo inovačné spektrum (1969)

Umožňuje hlbšie hodnotiť kvalitu inovácií. Rozlišuje inovačné stupne z hľadiska ich originality, kvality a intenzity výskytu.

-1. inovačný stupeň - degenerácia deštrukcia hlavných čŕt, objekt stráca funkčnosť, objavujú sa degeneračné zmeny.

0. inovačný stupeň - regenerácia, v štruktúre organizmu sa uskutočňujú zmeny, ktoré anulujú degeneračný proces a vracajú objekt do pôvodného stavu.

1. inovačný stupeň - extenzívne zväčšenie, jednoduché kvantitatívne rozšírenie základných prvkov produktu a rozšírenie ich spoločných väzieb.

2. inovačný stupeň - zmena vzťahov, reorganizácia vzájomných vzťahov medzi základnými prvkami objektu -jednoduchá zmena usporiadania štruktúry objektu.

3. inovačný stupeň - adaptácia kvality -prvá kvalitatívna zmena, menšie kvalitatívne zmeny na objekte.

4. inovačný stupeň - nový variant , najjednoduchšia kvalitatívna zmena presahujúca adaptačné zmeny. Jedna alebo malý počet významných charakteristík z ich celkového počtu sa mení Zmena nastane za 1 -5 rokov.

5. inovačný stupeň - nová generácia -kvalitatívna zmena každého významného prvku. Veľký počet charakteristík z ich celkového množstva sa mení. Koncepcia ostáva zachovaná. Zmena nastane za 5 -15 rokov.

6. inovačný stupeň - nový druh. Koncepcia objektu sa mení. Princíp ostáva zachovaný. Zmena nastane za 15 -50 rokov.

7. inovačný stupeň - nový rod. Úplná zmena základného princípu výrobku, nový výrobok. Je založený na úplne nových princípoch, nepreberá pôvodný princíp. Zmena nastane za viac ako 50 rokov.

IBM Global CEO Study 2006:

      Až 65 % zo 750 špičkových svetových manažérov, účastníkov štúdie považuje za kľúčový mechanizmus uskutočňovania zmien práve inovácie modelov podnikania a prevádzky.

      76 % generálnych riaditeľov (CEO) považuje za hlavný zdroj nových nápadov spoluprácu s obchodnými partnermi a zákazníkmi.

      Naopak len 14 % CEO považuje za hlavný zdroj nových nápadov interný výskum a vývoj.

Výroky CEO o externej spolupráci:

„Na trhu konkurenčných dynamických dodávateľov dnes máme k dispozícii omnoho širšie spektrum odborností a inovácií ako by sme boli schopní vytvoriť vlastnými prostriedkami.“

„Tretie strany potrebujeme ako porovnávacie meradlo a ako sparring partnerov. Tiež to našim pracovníkom pomáha rozširovať si rozhľad.“

„Ak si myslíte, že internou cestou dostanete všetky odpovede, tak ste vedľa.“

Úspešný inovačný proces sa dá rozdeliť na 4 fázy:

1. Prieskum – Musí sa neustále sledovať interné a externé prostredie organizácie. Hľadať relevantné signály príležitostí alebo hrozby.

2. Výber – Je rozhodnutie (na základe strategického pohľadu na to, ako by sa mala organizácia rozvíjať) o tom, na ktoré z týchto signálov sa bude reagovať.

3. Implementácia – Znamená prevedenie potenciálu skrytého v novej myšlienke ( signály) do niečoho nového a zavedenie tejto novinky na interný alebo externý trh. Nie je to jedna udalosť, najskôr je potrebné získať zdroje znalostí, ktoré umožnia inováciu (napr. výskum a vývoj, prieskum trhu). Potom je treba realizovať projekt v podmienkach neistoty, čo si vyžaduje rozsiahle riešenie problému. Ďalej sa musí inovácia uviesť na trh a je potrebné riadiť proces jej začiatočného prijatia. A na záver je nutné udržiavať prijatie a používanie inovácie dlhodobo alebo sa vrátiť k pôvodnej myšlienke a modifikovať ju (reinovovať ju).

4. Učenie sa - Učiť sa na základe postupu v priebehu tohto cyklu. Budovať si bázu znalostí. Zlepšovať spôsoby riadenia tohto procesu.

Inovačný proces

      Je príprava a postupné uskutočňovanie inovačných zmien, ktorých výsledkom je inovácia. Tvoria ho fázy: veda, výskum, vývoj, výroba, využitie. Ich obsah v oblasti strojárstva a elektrotechniky je takýto:

1a) fáza veda - zahŕňa poznatky základného výskumu príp. (bádateľského a orientovaného), rozpracovanie teoretických prístupov k riešeniu daného problému.

1b) fáza výskum - zahŕňa aplikovaný teoretický výskum, experimentálny výskum a overenie.

2-3) fáza vývoj - zahŕňa ideové a technické zadanie prototypu, projekciu prototypu, vývojovo-konštrukčné a technologické riešenie prototypu, zhotovenie, odskúšanie a úpravu prototypu, overenie výroby.

3) fáza výroba - zahŕňa v sebe prípravu výroby, vrátane rozhodovania o externých kooperáciách, zavedenie výroby, riadenie osvojenej výroby, uvedenie výrobku na trh a následne expedíciu, prípadne montáž a uvedenie do prevádzky u odberateľov.

4) fáza využitie - zahŕňa prevádzku u odberateľa, poskytovanie služieb a zabezpečenie bezporuchovej a hospodárnej prevádzky, účelnú likvidáciu zastaranej výroby, namiesto ktorej bola zavedená inovačná výroba.

4 inovačné stratégie (M. Strenitzerová, 2006)

      Inovatívny podnik by sa mal snažiť o vyváženú kombináciu všetkých 4 stratégií. Pravidelne by mal preverovať funkčnosť tejto kombinácie a podľa potreby ju meniť a rozvíjať.

1. Manažment znalostí - Vo veľkých podnikoch existuje značné množstvo znalostí a kompetencií. Inovatívne podniky sa koncentrujú na efektívne nové využitie a kombináciu existujúcich zdrojov inovácií, hlavne na tie zdroje, ktoré boli doteraz nevyužité a zostávali mimo pozornosti. Prikladajú veľký dôraz na spoločné využívanie znalostí z rôznych odborných oblastí.

2. Výskum a vývoj - Inovatívne podniky sa snažia získať nové znalosti, napr. prostredníctvom výskumných a vývojových stredísk alebo prostredníctvom interných tímov pre vývoj nových myšlienok. To podnecuje k rastu počtu zamestnancov na získavanie nových znalostí a k budovaniu interných sietí na získavanie a zdieľanie znalostí.

3. Spolupráca medzi podnikmi - Inovatívne podniky kladú dôraz na vyváženosť medzi interným výskumom a vývojom a stratégiou spolupráce s inými podnikmi na vývoji a výskume. Spolupráca medzi podnikmi umožňuje znížiť riziká spojené s technologickým vývojom a ponúka prístup na nové trhy alebo k doplňujúcim druhom produktov.

4. Podnikateľské konanie - Inovatívne podniky podporujú podnikateľské myslenie a konanie svojich zamestnancov (intrapreneurship) vo forme materiálnej alebo nemateriálnej motivácie.

Pojem hodnotová inovácia

      Inovácia samotnej podstaty, príp. základu hodnoty pre zákazníka v univerzálnom poňatí. Tvoria ju objekty (produkty) vnímané ako súbory funkcií uspokojujúce zákazníkove potreby, ďalej skúsenosti zo spoluvytvárania jedinečnej hodnoty so zákazníkom a všetky zdroje (celkové náklady) na uspokojenie zákazníkových potrieb.

      Pomocou funkčného a hodnotového prístupu sa predovšetkým sleduje dosahovanie tzv. hodnotového dvojitého efektu. A to maximalizácia súčasnej hodnoty pre zákazníka a tvorba nových maximálnych hodnôt pre zákazníka, t.j. nových produktov uspokojujúcich nové potreby nových zákazníkov na nových trhoch.

      Medzi hlavné zásady manažmentu hodnotových inovácií sa zaraďuje definovanie si kľúčových zákazníkov, ktorých potreby chceme uspokojovať a vyzvať ich k spolupráci. Je potrebné poznať ich potreby a zistiť aktuálny stupeň ich uspokojenia. Ďalej treba definovať inovačné príležitosti a v spolupráci so zákazníkmi vyvinúť hodnotovú inováciu. Potom musíme realizovať hodnotovú inováciu a začať ju dodávať na trh. Neskôr prostredníctvom fungujúceho procesu "spoluvytvárania jedinečnej hodnoty so zákazníkom" treba monitorovať spokojnosť a trhové správanie sa zákazníkov a tiež vývojové tendencie ich potrieb, ovplyvnené tiež našimi podnikovými aktivitami. A v neposlednom rade, či už na základe vlastných iniciatív alebo spoločne s kľúčovými zákazníkmi sformulovať podnety pre ďalšie inovačné aktivity podniku.

Metodické prvky, princípy a koncepty hodnotového manažmentu inovácií

Funkčný a hodnotový prístup - hľadá odpoveď na otázku: „ako je možné ešte inak, lepšie a efektívnejšie zabezpečiť súbor funkcií prinášajúcich úžitok, ktoré poskytuje inovovaný objekt a koľko tento úžitok bude stáť ?“Podnecuje nachádzať spôsoby, ktoré inováciami najvyšších rádov zabezpečia požadované funkcie.

Identifikácia a odstraňovanie kritických funkcií - jadro funkčnej analýzy a funkčnej syntézy v hodnotovej analýze využívanej v hodnotovom manažmente inovácií. Riešenie rozhodujúcich kritických funkcií má nasledujúcu podobu: chýbajúce funkcie iniciujú inovačné aktivity typu „čo pridať“ a „čo zvýrazniť“. Zbytočné a zle plnené funkcie vyvolávajú inovačné reakcie typu „čo eliminovať alebo ubrať“ a „čo zmierniť“.

Inverzná hodnotová analýza - uplatňuje sa na vytváranie celkom nových trhov s novými produktmi na uspokojenie nových potrieb nových zákazníkov. Základná otázka: „ako ešte inakšie, lepšie, efektívnejšie využiť funkcie analyzovaného objektu ?“ Správna odpoveď: väčšie, dôraznejšie a dominantné využitie doposiaľ opomínaných funkcií produktu alebo nájdenie iného spotrebiteľského správania sa k súčasným alebo opäť významovo pozmeneným funkciám analyzovaného produktu.

Riadenie inovácií

Štruktúra inovačného manažmentu v podniku obsahuje 3 prvky:

Metodológia prípravy a realizácia inovácií, ktorá zahŕňa postupy, metódy a techniky spracovania a realizácie komplexných inovačných procesov. Najznámejšie metodologické návody na zabezpečenie prosperity organizácie patria napr.: Kaizen, Lean Production (Štíhla výroba), Just in Time (JIT), Benchmarking, Reengineering a pod.

Manažérske inovačné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s prípravou, projektovaním a realizáciou inovačných aktivít. Kde sa zaraďuje plánovanie, organizovanie, výber a rozmiestnenie spolupracovníkov, ich motivovanie a kontrola.

Manažérske inovačné správanie sa, čo sú tvorivé činnosti manažérov. Od manažérov na všetkých stupňoch riadenia sa predovšetkým očakáva premena invencie na inováciu. Znalosti a odborná kvalifikácia manažérov na všetkých úrovniach riadenia, by mali zaručovať odbornú pomoc a motiváciu zamestnaneckým tímom pri transformácii ich myšlienok do konkrétnych návrhov riešení.