Dynamika vývoja manažmentu a podnikania
Na vývoj obecnej teórie manažmentu nepochybne prispieva vysoká priorita techniky a technických odborov. Ich úspech a dynamika inovácií značne ovplyvňujú vývoj celej spoločnosti. Len teoreticky by bolo možné uvažovať o možnosti existencie vyrovnanej dynamiky vývoja všetkých vedných odborov. Teória manažmentu sa inšpiruje predovšetkým metódami, ktoré vyplývajú z metodológie a prace technických odborov.
Klasické teórie manažmentu
Klasické teórie a školy manažmentu vznikali začiatkom 20. storočia. Cieľom bolo zvýšenie výroby pomocou tvrdých opatrení a metód.
Vedecká teória manažmentu (1890 – 1940)
V tomto období boli najbežnejšie veľké a priemyselné spoločnosti. Pojem „Vedecký manažment“ alebo „Vedecká teória manažmentu“ zaužíval Frederick Taylor v USA. Táto teória vznikla ako reakcia k vysokému prílivu nekvalifikovanej pracovnej sily do USA. Bola založená škola vedeckého riadenia, ktorá sa zameriavala na vedeckú organizáciu a riacionalizovanie pracovných a výrobných postupov na základe prísnych metód. Meral sa čas strávený prácou a analyzoval a meral sa čas pracovných pohybov. Prirovnateľný princíp je napríklad pri práci diskov. Hľadalo sa ekonomicky najefektívnejšie riešenie, bez nejakých sociálnych prístupov k zamestnancom.
Byrokratická teória manažmentu (1930 – 1950)
Zakladateľom byrokratického manažmentu bol nemecký úradník Max Weber. Princíp je taký, že všetko je štandardizované. Tím vzniká maximálne spravodlivé prostredie. Existujú tu priame pravidlá, kontrola, hrierarchia a byrokracia. Táto teória je špecifická svojou precíznosťoum stabilitou, disciplínou a spoľahlivosťou. Je tu jasné rozdelenie práce, pravidiel, pozície zamestnancov.
Teória ľudských vzťahov (1930 – dodnes)
Táto teória sa zameriava už na zlepšenie vzťahov medzi ľudmi. Zakladateľom je Elton Mayo. Založená je na motivácií človeka ako ústredného prvku organizácie a jednotlivca s jeho jedinečnými schopnosťami v organizácii. Zameriava sa na motiváciu skupiny a tímového vedenia (leadership). Vznik takejto teórie je reakciou odborov a vládnych nariadení na pomerne ponižujúce účinky predchádzajúcich. Ideo je, že organizácia bude prosperovať rovnako ako jej pracovníci
Moderné teórie manažmentu
Pohotovostná teória
Pohotovostný prístup v organizačných teóriach ponúka možnosť pohľadov na rôzne situácie z rôznych uhlov a preto sa vyskytuje riešienie problémov skôr, ako nastanú. Teda manažéri musia vykonávať rozhodnutia, pri ktorých berú do úvahy všetky aspekty súčasnej situácie. V podstate sa jedná o prístup, ktorý je závislý na súčasnej situácii spoločnosti.
Psychologicko–sociálne teórie
Vychádzajú zo školy teórie ľudských vzťahov. Vymedzujú sa tu požiadavky na osobnosť riadiacich pracovníkov, spôsoby komunikácie s ľudmi, vedenie skupín a vzťahy vo vnútri skupín. Prihliada sa na spôsoby motivácie zamestnancov.
Niektoré takéto teórie sú:
- Teória potrieb – zakladateľ je Maslow (1943). Zameriava sa na päť potrieb človeka: sebarealizácia, sebaúcta, spoločenské ocenenie, stabilita (bezpečie) a fyziologické potreby.
- Teória X a Y – zakladateľ je McGregor. Teória X je založená na myšlienke vedeckého manažmentu klasického obdobia a teória Y zasa sa zameriava na jedinca a to, že chce a potrebuje pracovať.
Systémové teórie
Vychádzajú zo všeobecnej teórie systémov. Na organizácie sa pozerá ako na „systémy“ s radom vzájomne prepojených podsystémov. Prepájajú sa tu klasické teórie s psychologicko – sociálnymi prístpupmi v oblasti ľudských zdrojov a manažérskych a pracovných funkcií.
Príkladmi týchto teórií sú:
- Teória kontingencie – rozlišuje organizácie systémové a organické. Systémové uplatňujú teóriu X a organický systém riadenia uplatňuje teóriu Y.
- Teória chaosu – uznáva, že udalosti v skutočnosti sú len zriedka pod kontrolou. Ide tu o kritický prístup.
Odporúčania k úspešnému manažmentu:
- Schopnosť tvorivého myslenia
- kreativita obohacuje a rozvíja život i manažment
- prekonáva rutinu v myslení
- odmieta „kuchársku knihu“, v kreatívnom manažmente neexistuje
- predpoklad vytvorenia proinovačného prostredia vo firme
- Kompetentnosť komplexného riešenia – systematická príprava
- teoretické znalosti a praktické skúsenosti
- spektroanalýza vlastnej kvalifikácie a kompetencie
- rozširovanie vlastnej kompetencie v súvislosti s potrebami firmy
- Celoživotné vzdelávanie
- spolupráva s vysokými školami
- vlastný systém vzdelávania (elektronické vzdelávanie)
- Schopnosť etického myslenia
- znalosť teórie etiky v manažmentie a v podnikaní
- presvedčenie o význame a účelnosti etiky v manažmente
- etické postoje – efektívne stimulácie spolupracovníkov
- tímová práca
- zodpovedná príprava na riešenie problémov v manažmente a podnikaní
- Schopnosť viesť ľudí
- vedúce postavenie – systém komplexného vedenia pracovníkov
- uplatňovať partnerstvá
- etika v nadriadenosti – podriadenosti – stimulácií – motivácií
- stabilizácia pracovníkov
- Schopnosť strategického myslenia
- etika stratégie a taktiky manažmentu v podnikaní
- spoločenská a sociálna zodpovednosť firmy
- strategický cieľ firmy
- Udržateľný rozvoj spoločnosti
- zodpovednosť za výsledky manažmentu a podnikania
- rešpektovať firmu ako relatívne izolovaný systém
- v stratégií firmy riešiť ekologickú, sociálnu a ekonomickú situáciu
- komplexné uplatňovanie manažérskej etiky v manažmente a podnikaní
Kvalitatívne a kvantitatívne vlastnosti podnikových javov
Podnikateľské subjekty v súčasnej dobe musia akceptovať niekoľko poznatkov a súvislostí v prospech globalizácie, prekonaniu kríz a očavávanej stabilizácie ekonomiky:
- zisk nepovažovať za jediný ukazovateľ ekonomickej úspešnosti. Moderné organizácie nevystačia maximalizovaním ktrátkodobých ziskov, ale mali by dosahovať dlhodobé zisky na základe etických metód a usilovať sa o získanie dobrého mena firmy
- v manažmente je potrebné systematicky spájať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a vlastnosti podnikových javov, ktoré napĺňajú program a výsledky organizácie
- k vytvoreniu inovačného prostredia využívať metódu „víťaz-víťaz“ (win-win), ktorá zakladá partnerské vzťahy
- dôsledné uplatňovanie manažérskej etiky a zodpovednosti v manažmente organizácie
Orientácia manažmentu obmedzená len na podnikové ukazovatele je pre manažéra výhodná, pretože umožňuje získať rýchle informácie, využívať výpočtovú techniku a aplikácie matematicko – štatistických metód. Súčasťou podnikových metód sú však aj kvalitatívne hodnoty, o ktorých nemajú ukazovateľe schopnosť niečo vykázať. To komplikuje riadenie, pretože takéto informácie získať a spracovať pre rozhodovanie a hodnotenie výsledkov je omnoho zložitejšie získať. Nemerateľné kvalitatívne hodnoty dokážeme zobrazovať prevažne verbálne.
Schopnosť technicko-ekonomickej analýzy hospodárskych výsledkov firmy, ktorá sa vykoná na základe podnikových ukazovateľov, teda len na základe merateľných vlastností, nie je dostatočná. Ochudobňuje získané informácie o fakty hovoriace o vnútornej hodnote firmy, o jej postavení na trhu, o kvalite pracovníkov a pod.
Etika zvyšuje zodpovednosť manažmentu
Etika sa neustále presazduje do manažmentu a núti manažérov zmeniť svoje tradičné postoje a pracovné zvyky. Vznikajú nové metódy manažmentu, ktoré sú odrazom dynamických zmien vo vývoji sociálnych a ekonomických vzťahov v spoločnosti. Praktická aplikácia etiky do manažmentu ovplyvňuje formy a metódy riadenia v podnikoch.
Zodpovednosť manažmentu v technickej, ekonomickej a sociálnej oblasti firmy naznačíme štyrmi kvadrantmi, ktoré sú preťané dvoma osami. Vertikálna os rozlišuje medzi „interným zameraním“ a „externým zameraním“. Horizontálna os vyjadruje etický rozmer manažmentu firmy a hodnoty závislé na komerčnom aspekte obchodných operácií.
V prvom kvadrite je vyjadrené úsilie organizácie vyrábať a obchodovať s produkciou, ktorá pôsobí len obmedzenou a udržateľnou zátažou na prostredie a dovoluje organizáciam zaujať vedúce postavenie v konkurenčnom prostredí.
Druhý kvadrit sa týka organizácie tým, že vytvára aktávnu spoločenskú a sociálnu politiku pre uspokojovanie etických potrieb spoločnosti. Organizácie si tak upevňujú svoj sociálny profil, pozitívny imidž a popularitu svojich produktov.
Príkladmi tretieho kvartidu sú vnútorné projekty, ktoré redukujú nákladny napr. spotrebu vody alebo energie. Tu sa upozorňuje etika manažmentu predovšetkým v tom, aby konkurenčné problémy neboli riešené napr. zvyšovaním cien, ale tvorivým prístupom a inovácií technologických a pracovných procesov.
Štvrtý kvadrit vyjadruje vytváranie vyrovnaných vzťahov medzi stimuláciou a motiváciou integrovať vzťahy v rámci vnútorného manažmentu, medziľudské vzťahy a orientáciu všetkých zamestnancov na tvorbu a plnenie strategických cieľov organizácie. Týka sa taktiež etických vzťahov medzi manažmentom firmy a zamestnancami. Do súvislosti tu spadá čestnosť v pôsobení organizácie a odmietaní korupcie a úplatkárstva.
Manažmensť je prostriedok, ktorým dosahujeme cieľové správanie objektu riadenia v dynamickom vývoji spoločnosti. Vývoj manažmentu je potrebné zosúladiť s dynamickou vedecko-technického rozvoja, aby medzi nimi nevznikala priepasť, ktorá znižuje spoločenský prínos rozvoja techniky a technológie. Určité oneskorenie vývoja manažmentu za vývojom techniky má svoju logilku, ktorá vyplýva z oneskorenia, v ktorom sa ekonomický efekt techniky prejaví. Ide však o to, aby toto oneskorenie nebolo ovplyvňované napríklad opatrnosťou legislatívy, politiky alebo medzinárnodnými problémami. Vývoj je vždy spojený so zmenami, krotých aplikovanie prináša väčšie alebo menšie problémy.
Strach so zmien býva rôzne zakrývaná a vysvetlovaná. To je potrebné chápať, pretože každá zmena je komplikáciou pre manažéra a jeho okolie a naviac je zdrojom rizika.
Lukáš Lenčéš
Zdroje:
C. McNamara: Historical and Contemporary Theories of Management. Dostupné na: http://managementhelp.org/management/theories.htm
E. Knock: Basic management models and theories associated with motivation and leadership and be able to apply them to practical situations and problems. Dostupné na: http://www.healthknowledge.org.uk/public-health-textbook/organisation-ma...
Zdeněk Dytrt, Michala Stříteská: EFEKTIVNÍ INOVACE - odpovědnost v managementu. Computer Press, 2009.