Úspešné inovácie v podnikaní spoločnosti Intel
Dôvod prečo je Intel vedúcou spoločnosťou v oblasti výroby mikročipov od počiatkov samotnej výroby až po súčasnosť je, že kladie veľký dôraz na inovácie v oblasti trhu, ktorý sama založila. Technologický náskok vďaka inováciám zabezpečuje dominantné postavenie na trhu a pravidelný prísun financií, ktoré opätovne investuje do inovácií. Tento cyklus už viac ako 40 rokov valcuje trh a konkurencii poskytuje len minimálny priestor. Už od 60. rokov je sformulovaný zákon jedného zo zakladateľov Intelu. Moorov zákon hovorí, že každých 24 mesiacov sa zložitosť integrovaných obvodov zdvojnásobí, pri zachovaní konštantnej ceny. Dnes je tento zákon prevtelený do novej inovačnej stratégie spoločnosti - Tick-Tock Development Model.
1. Technologické inovácie a história spoločnosti
Sústavná tvorba nových konceptov, prototypov, architektúr a napokon nových generácií produktov sa úzko spája s intenzívnou inovačnou aktivitou. Len v období medzi rokmi 1988 a 1998 si Intel v USA zaregistroval 550 patentov, ktorých abstrakt obsahoval slová ako CPU alebo procesor. Medzi najprevratnejšie technologické inovácie sa môžu radiť len také, ktoré zásadne zmenili dovtedajší prístup v oblasti a konkurencia nemala na výber inú možnosť, len okopírovať či priamo prevziať technológiu Intelu.
- 1965 - Sformulovanie Moorovho zákona.
- 1968 - Založenie Intelu v Kalifornii.
- 1971 - Intel 4004 Prvý mikroprocesor na jednom čipe.
- 1978 - Intel 8086 Príchod architektúry x86.
- 1981 - IBM postavil na procesore Intel 8088 svoje PC.
- 1985 - Intel 80386 32 bitový univerzálny procesor.
- 90. roky - Nálepky Intel Inside sa stali bežnou výbavou exteriéru PC skrinky.
- 1996 - Intel Pentium MMX prináša multimédiá.
- 2000 - Intel na dlhšie obdobie stráca dominanciu na trhu a dobieha ho AMD.
- 2005 - Hyper Threading – Multi core s jedným jadrom.
- 2006 - Zavedenie Tick-Tock Development Model.
- 2009 - Core 2. generácie – najvyššia forma integrácie.
1.1 Technologické inovácie v začiatkoch firmy
1.1.1 Intel 4004 – Prvý mikroprocesor na jednom čipe
Ranné obdobie existencie Intelu sa nesie v duchu subdodávateľa. Spoločnosť bola založená v dobách počítačového praveku, v roku 1968 Gordonom Mooreom a Robertom Noyceom v kalifornskom Mountain View. Prvé tri roky tvorila hlavná činnosť výroba SRAM polovodičových pamätí. Intel sa mal pôvodne volať „Moore Noyce“, podľa zakladateľov. Slovné spojenie sa však vyslovuje rovnako ako „more noise“ (viac šumu), čo je v polovodičoch nepriaznivý jav. Tento názov by potom vyznel ako blesk v logu Trabanta a na imidži značky by určite nepridal. Konečný názov vznikol ako skratka slovného spojenia Integrated Electronics a do širokého povedomia sa zapísal v roku 1971, keď bol vydaný prvý mikroprocesor na jednom čipe - i4004. Jednalo sa o prvý mikroprocesor určený pre komerčné účely. Vybavený bol 4 bitovou inštrukčnou sadou a pracoval na prehistorickej frekvencii 740kHz. Obsahoval zhruba 2300 tranzistorov s veľkosťou 10,000nm. Komerčný úspech vysoko predbehol plány spoločnosti a v počiatkoch nestačili výrobné kapacity uspokojovať objednávky. Intel 4004 jednoznačne vytýčil budúce smerovanie firmy.
1.1.2 Intel 8086 – Príchod architektúry x86
Po počiatočnom úspechu 4004 a jeho ďalších odvodených a vylepšených procesorov prišiel v roku 1978 na trh procesor s označením 8086. 16 bitový čip taktovaný na 5 Mhz priniesol inštrukčnú sadu označovanú x86. Tá prežíva ešte dodnes. Podstatná inovácia spočíva v samotnej inštrukčnej sade, ktorá je natoľko univerzálna a široká, že bola označená ako source compatible. Znamená to, že zdrojový kód programu už nemusel byť kompilovaný pre každý procesor zvlášť, ale stačilo ak bol skompilovaný na procesore so sadou x86 a bol spustiteľný aj na iných procesoroch s touto sadou. Zabezpečenie kompatibility softvéru aj s budúcimi a minulými modelmi procesorov robilo tento procesor natoľko inovatívnym, že ho v roku 1981 do svojej architektúry PC AT zaradilo IBM ako základný stavebný kameň. Jednalo sa o novšiu verziu 8088. Architektúra x86 priniesla pre Intel veľmi lukratívnu zmluvu s IBM, ktorá preň zabezpečila dominanciu na trhu, no priniesla so sebou aj konkurenciu vyrábajúcu jej klony. Začína sa rozvíjať spoločnosť AMD, hlavný rival Intelu.
1.2 Technologické inovácie v čase hlavného rastu Intelu
1.2.1 80386 – 32 bitový univerzálny procesor
V roku 1985 prichádza Intel s prvým 32 bitovým procesorom pre bežných užívateľov. Frekvencia prvého modelu bola na úrovni 15 Mhz a samozrejmosťou bola inštrukčná sada x86. Vyššie rady týchto procesorov mali na jednom čipe integrovaný aj matematický koprocesor, ktorý bol v starších verziách samostatný. V 386 bola už široko používaná rýchla vyrovnávajúca pamäť a hlavná inovácia spočívala v možnosti vymeniť procesor, ktorý nebol už pevne spojený s matičnou doskou, ako bolo zvykom pri starších generáciách. Naskytol sa tak širší manévrovací priestor pre konkurenciu.
1.2.2 Pentium MMX prináša multimédiá
Postupný príchod počítačov aj do bežného života ľudí, ktorí počítače používali aj vo voľnom čase, umožnil vznik multimediálnym aplikáciám a algoritmom. Bežnou praxou už bolo sledovať na počítači hudbu a video. Vysoké dátové toky, alebo výpočtová náročnosť pri komprimovaných multimediálnych formátoch neúmerne zaťažovali procesory s bežnou inštrukčnou sadou. V roku 1996 vydal Intel procesor Pentium MMX, ktorý okrem štandardnej inštrukčnej sady obsahoval aj rozšírenú, práve pre multimediálne aplikácie. Procesor nebolo potrebné taktovať vyššie a vďaka sade MMX podával omnoho vyššie výkony pri prehrávaní mp3, alebo videa. Technológia bola úspešná natoľko, že sa stala súčasťou všetkých ďalších procesorov a dočkala sa aj ďalších rozšírení v podobe inštrukčných sád SSE, SSE2 a SSE3.
1.3 Technologické inovácie v modernej histórii spoločnosti
1.3.1 Hyper Threading – Multi core s jedným jadrom
Po viacerých strategických chybách Intelu keď celkom nerozumne a opakovane opúšťal segment cenovo citlivejších zákazníkov a hnal sa za technologickým prvenstvom v podobe astronomických taktov procesorov nezodpovedajúcich ich reálnej výkonnostnej úrovni umožnil konkurencii rast a bohatnutie. Napraviť tento prehrešok sa snažil paralelizáciou výpočtovej sily v podobe inštrukčnej sady HT, ktorá z jedného fyzického procesorového jadra spravila dve logické jadrá. Nárast výkonu predstavuje zhruba 25% a umožnil Intelu optimalizovať vnútorné pochody v procesore. Nastalo tak v roku 2005, kedy bol vydaný aj prvý dvojjadrový čip konkurencie. Vďaka HT mal však Intel navrch a tento fakt zažíva renesanciu aj v súčasnosti.
1.3.2 Core 2. generácie – najvyššia forma integrácie
Rok 2009 znamenal pre zvyšujúcu sa integráciu funkčných blokov na jeden čip prelom v podobe procesorov Core i5 a Core i3. Tieto procesory s architektúrou Clarkdale obsahujú na jednom čipe dve procesorové jadrá, vyrovnávajúcu pamäť troch úrovní, radič operačnej pamäte a radič rýchlej zbernice PCIe. Týmto ťahom sa podarilo integrovať do procesora celý north bridge z čipovej sady základnej dosky a dramaticky tak zvýšiť rýchlosť prenosu dát medzi blokmi.
Obr. 7 - Core 2. generácie s integrovaným grafickým čipom a radičom pamäti
2. Marketingové inovácie
2.1 Intel inside ako logo automobilky na volante
Zásobovať finančne všetky výskumné a vývojové centrá spoločnosti si vyžiadalo vytvoriť tvrdú a účinnú marketingovú stratégiu. Mimo zaužívaných marketingových procesov a postupov sa v súvislosti so spoločnosťou Intel objavuje aj jedna inovatívna, charakteristická len pre ňu. Vzhľadom na charakteristiku produktov, ktoré nie sú počas prevádzky prístupné bežnému oku spotrebiteľa, bolo potrebné vytvoriť metódu zviditeľnenia výrobku v očiach zákazníka. Pre automobilky je bežné, že svoje logo umiestňujú okrem prednej masky auta a zadnej časti kapoty aj na volant, kde má zákazník – spotrebiteľ emblém značky stále na očiach. Presne takýto efekt potrebovali vytvoriť v Inteli a vyriešili to pomerne jednoducho, pomocou nálepky s logom spoločnosti a jednoduchou informáciou o ich prítomnosti v počítači, ktorý práve spotrebiteľ používa.
Tento postup sa rozšíril najmasovejšie s príchodom procesorov Pentium v polovici deväťdesiatych rokov. O účinnosti svedčí fakt, že podobnú stratégiu prebrali aj konkurenčné spoločnosti a aj ostatné spoločnosti vyrábajúce hardvér, ktoré voči Intelu ako konkurencia nevystupujú. Inšpirovať sa nechal aj softvérový výrobca Microsoft.
2.2 Garancia technologického napredovania
Obr. 9 - Tick-Tock Development Model
Vytvorenie svojej vlastnej licencovanej čipovej platformy znamenalo pre Intel vymedzenie dôležitého teritória. Svojim zákazníkom chce jednoznačne dokázať, že voľba ich platformy je dobrým krokom aj s ohľadom na budúcnosť. Už z minulosti je známy Mooreov zákon, pomenovaný podľa jedného zo zakladateľov Intelu. Aj keď tento zákon platil a platí stále, čo je svojim spôsobom buď šťastie, alebo prispôsobovanie reality, bolo potrebné vytvoriť sofistikovanejší systém záruky technologickej inovácie. V roku 2006 predstavil Intel Tick-Tock Development Model, čím jednoznačne určil blízku a približne vymedzil vzdialenejšiu budúcnosť svojich produktov. Dokonca sú známe orientačné plány až na ďaleké obdobia v okolí roku 2020.
Tick je fáza, v ktorej prichádza na trh nový výrobný proces. Zmenšujú sa tranzistory, zahusťuje sa čip, zvyšujú sa frekvencie a znižuje sa spotreba. Trvá jeden rok. Strieda ju fáza Tock, v ktorej sa predstavuje svetu nová architektúra. Zväčšujú sa vyrovnávajúce pamäte, mení sa vnútorné usporiadanie čipov, optimalizujú sa procesory a funkčné celky sa integrujú do jedného čipu za účelom zvyšovania výkonu. Tiež trvá jeden rok a ich striedanie a dodržiavanie zaručuje Intelu deklaráciu technologického napredovania.
3. Výskum a vývoj
Fyzici, matematici a chemici so špecializáciou týkajúcou sa návrhu a vývoju integrovaných obvodov tvoria základňu úspechu firmy. Roztrúsení po celom svete pracujú vo vývojových centrách patriacich, alebo spolupracujúcich s Intelom. Len v Európe sú ich desiatky a patrí sem aj špičkové vedecké zariadenie chŕliace najvyšší objem dát v histórii, švajčiarsky CERN.
Obr. 10 - R&D centrá Intelu v Európe
Intel vynakladá ročne na výskum niekoľko miliárd dolárov, čo je viac ako celkové náklady na vedu u nás. Okrem vysokých priamych investícii putuje pozornosť aj na konferencie a workshopy organizované Intelom. Technologické napredovanie nie je izolované len v laboratóriách Intelu a čerpá sa aj zo zdrojov medzinárodných univerzitných vedeckých programov a grantov.
| 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | |
| Výskum a vývoj (mld. $) | 4.4 | 4.8 | 5.1 | 5.9 | 5.4 |
| Výskum a vývoj vzhľadom k výnosom (%) | 14.6 | 14 | 13.1 | 16.7 | 14.6 |
| Investičné náklady (mld. $) | 3.7 | 3.8 | 5.8 | 5.8 | 5.5 |
| Investičné náklady vzhľadom k výnosom (%) | 12.3 | 11.1 | 14.9 | 16.4 | 14.9 |
Tab. 1 - Výdavky Intelu na výskum a vývoj
Obr. 11 - Graf k tabuľke výdavkov na výskum a vývoj
4. Záver
Technologické inovácie spomenuté v článku sú len tie najprelomovejšie spomedzi všetkých, ktorých autorstvo si môže Intel pripísať. Prakticky každá nová generácia procesorov od Intelu znamená originálnu technologickú inováciu. Napriek jednoznačnej dominancii procesorov v portfóliu spoločnosti sa Intel snaží prinášať inovácie aj do iných segmentov svojej produktovej ponuky. Najviac zastúpené sú komunikačné rozhrania. Toto technologické napredovanie stojí nemalé finančné prostriedky a vyžaduje si aj vysokú úroveň vnútrofiremnej organizácie a množstvo partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja. V zabezpečovaní prostriedkov sa preukazuje inovatívny potenciál firmy v podobe marketingových inovácií. Súlad týchto faktorov podporil vznik firmy, ktorá už 40 rokov dominuje svojmu trhu, má hodnotu 150 miliárd dolárov a zamestnáva 94,000 zamestnancov.