Model Silicon Valley - optimálne podmienky pre rýchly rozvoj úspešných podnikateľských inovácií v IT

Silicon Valley je označenie IT hi-tech priemyselnej oblasti v severnej Kalifronii. Táto oblasť pokrýva južnú časť mestkej aglomerácie San Franciska. Je to oblasť s najvyššou koncentráciou IT priemyslu na svete. Sídli tu veľa vedúcich spoločností s rôznych IT oblastí od výroby čipov až po webové služby ako Intel, Nvidia, HP, Apple, Oracle, Facebook atď.
Prvý krát pojem Silicon Valley (kremíkové údolie) spomenul kalifornský podnikateľ Ralph Vaerst a od roku 1971 ho v v týždenníku Electronic News používal publicista Don Hoefler, priateľ Vaersta. Toto označenie vzniklo na základe vysokej koncentrácie výskumu a výroby polovodičov zložených z kremíka v tej dobe a postupne sa udomácnilo ako štandardné označenie pre túto oblasť.
[4]

1. História

Počiatky Silicon Valley siahajú až do 90 rokov 19 storočia a viažu sa so založením Standfordskej univerzity v Palo Alto (súčasť Silicon Valley). V prvej polovici dvadsiateho storočia bola oblasť ovlyvnená najmä výskum rádiového prenosu a veľkými zákazkami armády USA.
Po druhej svetovej vojne Standfordská univerzita čelila návratu veľkého množstva študentov. Kvôli finančnej náročnosti začala prenajímať niektoré pozemky technologickým firmám a podporovať miestnych študentov k podnikaniu a zakladaniu nových firiem. Takto vzniklo napr. aj HP v roku 1953. Vývoj v silicon Valley je odvtedy charakteristický vlnami, ktoré prišli s nástupom nových technológií.
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa rozvíjal výskum tranzistorov. Vtedy sa na ich výrobu používal germánium avšak fyzik William Shockley začal skúmať tranzistory vyrobené z kremíku. Neskôr svoj výskum ukončil avšak dvaja vedci z jeho týmu Robert Noyce a Gordon Moore v ňom pokračovali a založili spoločnosť Intel. V tomto období vznikali veľké sálové počítače vytvorené na mieru, ktoré vyrábala predovšetkým IBM [1].
V druhej polovici 70 a v 80 rokoch dvadsiateho storočia sa začali do popredia záujmu v Silicon Valley dostávať osobné počítače. V tom období vznikli spoločnosti ako Apple alebo Microsoft. Osobné počítače spolu s internetom (predtým ARPANET) v deväťdesiatych rokoch odštartovali vlnu veľkých internetových spoločností ako Google, Yahoo, Amazon. Na sklonku milénia to vyústilo s pohľadu investorov k veľkému nadšeniu a vytvoreniu tzv. dot com bubliny, ktorá praskla v apríly 2000. Po jej spľasnutí nasledoval niekoľkoročný útlm.
V súčasnosti Silicon Valley žije vlnou sociálnych sietí ako Facebook, Twitter či LinkedIn.

2.Prostredie Silicon Valley

Silicon Valley predstavuje rozsiahlu mestkú aglomeráciu medzi dvoma americkými mestami San Franciskom a San Jose. Prostedie bolo už v prvej polovici dvadsiateho storočia významným centrom elektotechnického priemyslu. Významne bolo ovplyvnené napr. Stanfordskou univerzitou, vládnymi zákazkami, elektrotechnickým priemyslom ale i polohou.
Postavenie Silicon Valley ovplivnili nasledovné faktory:

2.1 Univerzita Stanford

Stanfordskú univerzitu založil Leland Stanford, miestny politik a podnikateľ v oblasti železníc. Založil ju na počesť predčasného úmrtia svojho syna. Univerzita predstavovala výskumné zázemie pre oblasť Silicon Valley. Najmä po druhej svetovej vojne sa univerzita zaslúžila o vzostup Silicon Valley. Vtedy sa dramaticky zvýšil dopyt po vysokoškolskom vzdelaní a vtedajší dekan na univerzite Frederic Terman (dean of School of Engineering) povzbudil fakulty a študentov k zakladaniu svojich vlastných spoločností.
Univerzita založila priemyselný park (Standford research park) pre novovzniknuté spoločnosti v oblasti high-tech technológií a zaslúžila sa o ich financovanie v rannom štádiu. V tomto technologickom parku vo svojich začiatkoch sídlili také spoločnosti ako Hewlett-Packard alebo Kodak. Spoločnosti podpísali päťročnú dohodu s univerzitou, že zaplatia dvojnásobné školné s cieľom pokryť náklady.
Univerzita taktiež vyvýjala rôzne iné činnosti ako poskytovala konzultácie a poradenstvo študentom pri zakladaní nových spoločností. Zapájala tvorcov úspešných IT spoločností do prostredia študentov, odovzdávala ich skúsenosti študentom pre ich vlastné projekty. Taktiež podporovala štúdium pre zamestnancov pracujúcich na plný úvazok.
Univerzita sídli v meste Palo Alto kde má celý svoj kampus vrátane technologického parku. V V tejto časti Silicon Valley majú svoje sídla Apple, HP, Facebook či vo svojich začiatkoch aj Microsoft [1].

2.2 Priaznivé podmienky pre podnikanie

Americké zákony a hospodárstvo je vo svojej podstate naklonené k podporovaniu podnikateľov a spoločností. To zahrňuje právny systém USA, liberálnejší postoj k trhu, uvoľnenejšie podmienky pre financovanie z rizikového kapitálu a pod. Tieto podmienky nevysvetľujú príčiny špecifického postavenia Silicon Valley v rámci USA ale vplývajú na postavenie USA a Silicon Valley v rámci globálneho trhu [2].

2.3 Koncentrácia IT

Silicon Valley si už v minulosti vybudovala svoje dominantné postavenie na poli informačných technológií a preto sama o sebe priťahuje nové IT projekty, študentov a podnikateľov z iných častí USA ale aj sveta. Na jednom mieste sa stretávajú podnikatelia, investory, študenti, právnici, konzultanti a ľudia s rôznymi inými profesiami, ktorých spoločnou črtou je podieľanie sa na úspechoch IT spoločností [2].
Príkladom je napr. Facebook, ktorý vznikol na univerzite Cambridge v Massachusetts ale svoje sídlo presunul do Palo Alto práve pre koncentráciu investorov. V súčasnosti sa aj niektoré tradičné európske spoločnosti rozhodujú pre vstup do Silicon Valley. Za zmienku stojí príklad českej agentúry CzechInvest, ktorá pomáha nádejným českým IT firmám pri presune do Silicon Valley za lákadlom rýchlejšieho rastu a získania nových investícií [3].

2.4 Dostupnosť vysokokvalifikovanej pracovnej sily

Miestne univerzity produkujú vysokokvalifikovaných študentov v oblasti IT. Vďaka koncentrácií IT v tejto oblasti sa tu koncentruje aj veľké množstvo talentov z iných kútov sveta. To zaručuje vysokú mobilitu vysokokvalifikovanej pracovnej sily, rýchlu dostupnosť špecialistov z rôznych oblastí IT či migráciu manažérov.

2.5 Oceňovanie na základe dosiahnutých výsledkov

Ešte viac ako kdekoľvek inde sa do popredia dostáva oceňovanie zamestnancov na základe ich schopností, bez akéhokoľvek nepriamej či priamej diskriminácie na základe fyzických či iných priamo s výkonom práce nesúvisiacich čŕt. Nie je nič výnimočné keď sa naberie do zamestania talentovaný študent z Indie alebo Pakistanu. Dokonca zakladatelia niektorých významných spoločností pochádzajú s exotických krajín. Napr. spoluzakladateľ Yahoo Jerry Yang pochádza z Taiwanu, či spoluzakladateľ Sun-u Vinod Khosla z Indie. Za príklad stojí i dlhoročný bývalý výkonný riaditeľ Intelu Andrew Grove z Maďarska.

2.6 Väčšia tolerancia risku pri investovaní

Silicon Valley prirodzene koncentruje aj záujem investorov, najmä rizikového kapitálu do nových malých IT spoločností, vstupujúcich na nový trh. Tieto malé spoločnosti sa zvyknú nazývať startupmi a zvyčajne prinášajú novú technológiu, ktorá má potenciál v budúcnosti generovať veľké zisky. Aj sa jedná o high-tech startupy tak v ranných fázach ich vedeckú činnosť a vstúpenie do podnikania zabezpečujú univerzity ako Stanford.
Vo fáze pri vstupu na trh do nich investujú nemalé prostredky špecializované firmy zaoberajúce sa investovaním do startupov. Tieto firmy im okrem financií pomôžu aj s riadením spoločnosti, s jej manažovaním, dávajú im skúsenosti a umožnujú startupu sa primárne koncentrovať na vývoj, rast a expandovanie na svojom trhu.
V tretej fáze startup už ako zavedený projekt pošlú na akciový trh napr. Nasdaq ako verejnú spoločnosť a s vysokou ziskovosťou odpredajú svoj podiel vo forme akcií.
Tento vývojový cyklus startupov je v Silicon Valley často uplatňovaným na nových nádejných firmách. Investory nielenže čakajú na prichádzajúce startupy ale ich aj sami vyhľadávajú.
Negatívnym obdobím rizikového investovania bol rok 2000 kedy spľasla tzv. dot com bublina a množstvo „nádejných“ internetových spoločností skrachovalo. Niektorý investory prišli o nemalé finančné prostriedky, v prípade veľkých krachov spoločností ako Pets.com alebo Webvan sa straty rátali aj v stovkách miliónov dolárov. Bublina vznikla na základe internetového boomu v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a na základe vtedy zaužívaného pravidla, že byť prvý a pomocou expandovania rýchlo si vytvoriť zákaznícku základňu je spôsob ako sa stať lídrom na trhu. Vtedy vznikaly mnohé internetové spoločnosti, ktoré predstavovali široký výber od jednoduchých internetových obchodov až po špecializované chatovacie služby či internetový vyhľadávač. Väčšina tých, ktoré skrachovali vznikla doslova pár rokov pred krachom, nevyvýjala vedeckú činnosť, neprinášala inovácie ale venovala sa len predaju a dovozu špecializovaného spotrebného tovaru alebo poskytovaniu nejakej jednoduchej zákaznícej služby. Napr. Pets.com predávala a so stratou dovážala do domácnosti krmivo pre domáce zvieratá, Kozmo.com stavila na drahú do pár hodín realizovanú donáškovú službu rozličného tovaru, webvan so stratou rozvážala potraviny.
V súčasnosti sa investory zameriavajú na tzv. sociálne siete a pri hodnotách niektorých najväčších ako Facebook či Twitter sa špekuluje o možnej tzv. dot com bubline 2.0.

2.7 Otvorené podnikateľské prostredie

Spoločnosti aj napriek konkurenci zdieľajú niektoré svoje znalosti a technológie na báze open source a otvorených štandardov. Mnoho aplikácií alebo produktov používa zdieľané technológie a pre firmy je to vzájomne prospešné.
V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia spoločnosti redukovali náklady spojené s komunikáciou a transakciami a ušetrené financie použili na vývoj technológií a marketing. Redukciu týchto nákladov dosiahli nízkou cenou komunikačných zariadení a adoptovanie otvorených štandardov viedlo k rozkladu vertikálne integrovaných spoločnosti. Vtedy sa začala éra virtuálnych spoločností využívajúcich vo veľkom rozsahu outsorcing [2].
Zdielanie technológii sa realizovalo individuálne medzi dvoma spoločnosťami. V súčasnosti príkladom takého zdielania môže byť spolupráca Microsoftu a Nokie, ktoré spolupracujú na vývoji nových mobilov Nokie s operačným systémom od Microsoftu.

2.8 Špecializovaná biznis infraštruktúra

Možno najšpecifickejším znakom Silicon Valley prostredia je množstov špecializovaných biznis služieb zameraných pre high-tech spoločnosti. To zahŕňa rizikových investorov, bankárov, konzultantov, právnikov, „lovcov hláv“, a množstvo iných špecialistov. Taktiež v tomto prostredí si zakladá svoje pobočky množstvo významných právnych a účtovníckych firiem [2].

2.8.1 Financie

Tak ako som už spomínal v časti 2.6, hlavným spôsobom financovania sú rizikový investory. Risk je tu prítomný aj preto, že financie sa vkladajú do nehmatateľných aktív ako sú ľudské zdroje, znalosti v oblasti technológií a obchodu. Najviac sa týka pri financovaní tzv startupov, tj. nových IT spoločností, ktoré majú potenciál stať sa lídrami vo svojej oblasti. Negatívom risku je napr. príklad už v časti 2.6 spomínanej dot com bubliny.

2.8.2 Právnici

Právne služby sú úzko spojené s americkým právnym systémom, ktoré je zamerané na podporu podnikateľského prostredia. Dôležitým sa stávajú pri zakladaní nových startupov, kedy nielen poskytujú špeciálne právne poradenstvo v oblasti high-tech IT ale poskytujú potrebné rady a konzultácie ako viesť novú firmu pre neskúsených zakladateľov [2].

2.8.3 Lovci hláv

Jedná sa o špeciálnu profesiu na nábor vysokopostavených manažérov alebo výkonných riaditeľov veľkých spoločností. Táto profesia akceleruje migráciu vysokocennených pracovníkov medzi firmami [2].

2.8.4 Účtovnícke firmy

Sú dôležitým prvkom pri začiatkoch každého startupu. Poskytujú nielen účtovníctvo ale aj poradenstvo ako spraviť startup v krátkej dobe rentabilným. Zakladateľov oboznamujú s osvedčenými podnikateľskými praktikami, radia v oblasti získavania investícií a vôbec riešia problémy, ktoré nespadajú do tradičného zamerania účtovníckej firmy.

2.8.5 Konzultanti

Poskytujú poradenstvo v oblasti vzťahov, marketingu, stretegického manažmentu a rôznych iných oblastí špecializovaných pre high-tech IT spoločnosti.

2.9 Spolupráca medzi súkromnými, vládnymi a neziskovými organizáciami

Významnou spoluprácou bola medzi súkromnými spoločnosti a univerzitami (viď časť .1).
V 90 rokoch sa v Silicon Valley výrazne investovalo do infraštruktúry, vzdelania a dopravy. Investície predchádzali obdobiu útlmu na konci 80 rokov a boli výrazne financované v spolupráci s vládou [2].

3 Záver

Silicon Valley poskytuje ideálne prostredie pre podnikanie vysokošpecializovaných IT spoločností, ideálny je pre vznik startupov, pre uplatnenie talentov, pre získanie investícií a expandovanie nádejných firiem na trh. Je to samostatný ekosystém, ktorý nikde inde na svete neexistuje. V minulosti vzniku tohto ekosysému veľmi pomohla Stanfordská univerzita a jej dekan Frederic Terman, ktorý sa považuje za otca Silicon Valley.
Silicon Valley sa inšpirovalo množstvo mies nielen v USA ale aj vo svete. Za všetky príklady spomeniem aktuálny príklad snahy ruského prezidenta pre založenie podobnej oblasti Spolkovo v Ruskej federácie.

Literatúra :

[1] – Silicon Valley, Wikipedia, 2010, (článok z internetu). Nájdete na adrese http://en.wikipedia.org/wiki/Silicon_Valley#Stanford_Industrial_Park

[2] – The Silicon Valley edge, a habitat for innovation and entrepreneuership. Nájdete na adrese http://books.google.com/books?id=eK52augjU98C&printsec=frontcover&dq=edi...

[3] – České firmi míří do Silicon Valley, Naše peníze, 2010, (článok z internetu). Nájdete na adrese http://www.nasepenize.cz/ceske-firmy-miri-do-silicon-valley-6237

[4] - obrázok prebratý s internetovej adresy: http://www.nsti.org/Nanotech2007/venue/attractions.html