Prehľad inovačných aktivít v spoločnosti Red Hat, Inc.

Red Hat, Inc. je jedna z najväčších IT spoločností zameraných na open source softvér. Jeden z ich prvých produktov, vďaka ktorému sa spoločnosť stala úspešná je operačný systém založený na GNU/Linuxe nazývaný Red Hat Linux (neskôr Red Hat Enterprise Linux). Cieľom spoločnosti je poskytovať kompletné open-sourcové riešenia pre firmy. Z tohto dôvodu Red Hat postupne inovuje produkované portfólio. Najväčší úspech predstavovalo zavedenie middlewaru JBoss. Následne začal do svojich produktoch integrovať virtuálizáciu založenú na technológii Xen a neskoršie KVM. V poslednej dobe sa sústredí na riešenia pre cloud computing. Pre dosiahnutie tohto cieľa otvára nové vývojové pobočky napr. v Brne.

História

Obr. 1: Logo spoločnosti Red Hat, Inc. [1]

Bob Young, v roku 1993, založil ACC Corporation, katalógový biznis, ktorý predával softvér, knihy a príslušenstvo pre Linux a UNIX. V 1994 Marc Ewing vytvoril svoju vlastnú linuxovú distribúciu, nazvanú Red Hat Linux. Ewing vydal túto distribúcie v októbri, preto je známa ako Halloween release. V roku 1995 Young kúpil Ewigov biznis a títo dvaja sa spojili a vytvoril Red Hat Software. Young sa stala chief executive officerom (CEO).

Red Hat sa 11. augusta 1999 dostal na burzu, a dosiahol 8. najväčší zisk za prvý deň v histórii Wall Street. V decembri tohto roku vymenil Younga na pozícii CEO Matthew Szulik. 15. novembera 1999, Red Hat odkúpil Cygnus Solutions. Cygnus poskytoval komerčnú podporu pre slobodný softvér, a zastrešoval údržbárov GNU softvéru, produktov ako GNU Debugger a GNU Binutils. Jeden zo zakladateľov Cygnusu, Michael Tiemann, sa stal chief technical officer Red Hatu a v roku 2008 viceprezidentom pre open source záležitostí. Neskôr Red Hat odkúpil ešte WireSpeed, C2Net a Hell's Kitchen Systems.

Vo februári 2000, InfoWorld ocenil Red Hat štvrtý raz po sebe cenou „Operating System Product of the Year“ za Red Hat Linux 6.1. Red Hat odkúpil spoločnosť Planning Technologies, Inc v roku 2001 a v roku 2004 iPlanet directory and certificate-server software od spoločnosti AOL.

Vo februári 2002 Red Hat presťahoval svoje sídlo z Durhamu, North Carolina, USA do N.C. State University's Centennial Campus v Raleighu, North Carolina, USA. V nasledujúcich mesiacoch Red Hat predstavil Red Hat Linux Advanced Server, neskôr premenovaný na Red Hat Enterprise Linux (RHEL). Dell, IBM, HP a Oracle Corporation ohlásili podporu pre túto platformu.

V decembri 2005, CIO Insight magazín zverejnil svoje výročný rebríček „Vendor Value Survey“, v ktorom Red Hat bol už druhy rok na prvom mieste. 19. decembra 2005 sa akcie Red Hatu dostali do NASDAQ-100.

5. júna 2006 Red Hat odkúpil poskytovateľa middleware JBoss a JBoss sa stal divíziou Red Hatu. 18. septembra 2006 Red Hat vydal Red Hat Application Stack, ich prvý balíček, ktorý integruje JBoss. 12. decempra 2006 Rd Hat prešiel z burzy NASDAQ (RHAT) do New York Stock Exchange (RHT). V roku 2007 Red Hat odkupil MetaMatrix a uzatvoril dohodu z Exadel na distribúciu ich softvéru.

15. marca 2007, Red Hat vypustil Red Hat Enterprise Linux 5, a v júni odkúpil Mobicents. 13. marca 2008, odkúpil Amentru, poskytovateľa služieb integrovania systémov pre service-oriented architektúry, manažment biznis procesov, vývoj systému a podnikové dátové služby. Amentra funguje ako nezávislá Red Hat spoločnosť.

27. júla 2009 Red Hat opustil CIT Group in Standard and Poor’s 500 stock index, a dostal sa do diverzifikovaného indexu 500 spoločnosti, ktoré vedú ekonomiku USA. Toto bol veľký míľnik pre Linux.

10. januára 2011, Red Hat oznámil, že plánuje rozšíriť svoje sídla v dvoch fázach. V prvej fáze plánuje zvýšiť, v Raleighu, počet zamestnancov o 540 a investovať viac ako 109 miliónov USD. Štát North Carolina ponúka stimuly vo výške 15 miliónov. Druha fáza spočíva v expanzii do nových technológii ako softvérová virtualizácia a cloud computing.

Inovačná stratégia firmy

Najlepšia sieť na vzájomnú spoluprácu je Internet, ktorá ma skoro 2 miliardy pripojených ľudí. Jeden z následkov rastu tejto siete, je aj zmena spôsobu ako sa znalosti vytvárajú a distribuujú. Čím sa svet stáva viac prepojený, postupne sa prechádza od starého proprietárneho modelu tvorby znalosti na nový open source model, ktorý vyzdvihuje spoluprácu a zdieľanie. Tento nový fenomén dostáva rôzne názvy ako „Collaborative Innovation“, „Open Innovation“ alebo „Distributed Co-creation“.

Open sourcové hnutie bolo jedným z prvých, ktorý využíva „Collaborative Innovation“ a nie je prekvapením že rapídny rast internetu odzrkadlil nárast open source komunity. Operačný systém Linux a Wikipédia sú dobrým príkladom ideálov Collaborative Innovation. Podnikatelia na všetkých trhoch, skúmajú ako tento trend nože byt využitý pre sociálny a ekonomicky rozvoj.

Zoberme si na príklad Linux. V septembri 1991 Linus Torvals vydal 10 000 riadkov zdrojového kódu Linuxu pod licenciou General Public License (GPL). Táto licencia zabezpečuje používateľom štyri základné slobody:

1. Slobodu využívať program na ľubovolný účel
2. Slobodu skúmať ako program funguje a upravovať si ho podľa vlastných potrieb
3. Slobodu redistribuovať kópie hocikomu
4. Slobodu vylepšovať program a vydať tieto vylepšenia verejnosti, aby z nich mala výhody celá komunita

Za celé roky, tisícky dobrovoľníkov prispievala do kódy vydaného Torvaldsom. V dnešnej dobe ma Linux vyše 14 miliónov riadkov, hodnota tohto systému je odhadovaná na 1,4 miliard (rok 2008), čo predstavuje enormné bohatstvo vedomosti, ktoré sú dostupné zadarmo.

Inovácie, ktoré sú možné vďaka úsiliu tisícky spolupracujúcich ľudí na svete sú obrovská (a rastúca) výhoda open sourcu. V priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov, pravdepodobne open source prekoná hocičo, čo proprietárny vydavatelia a ich skupiny uzavretých programátorov môžu vyprodukovat.

Tim O’Reilly povedal že, trvalo udržateľné inovácie nie sú už iba o tom, kto ma najlepších vedcov, alebo najlepšie vybavené laboratórium. Je to aj o tom, kto ma najviac pôsobivú „architektúru prispievateľov“. Henry Chesborough, autor knihy Open Innovation, vysvetľuje, že kontrast medzi uzavretým modelom a otvoreným modelom inovácii je zhrnutý v nasledujúcej tabuľke:

Uzavretý model inovácii

• Chytrý ľudia v našej oblasti pracujú pre nás.
• Pre zisk z výskumu a vývoja, musíme sami objavovať, vyvíjať a poskytovať.
• Pokiaľ niečo objavíme sami, môžeme to dať na trh ako prvý.

Otvorený model inovácii

• Musíme pracovať s chytrými ľuďmi v našej a mimo našej spoločnosti.
• Externý výskum a vývoj, môže vytvoriť značné hodnoty. Interný výskum a vývoj je potrebný na získanie nejakej časti hodnoty.
• Nemusíme byť prví, kto niečo objaví, aby sme mali z toho zisk.

Výraz „Collaborative Innovation“, je možno nový, ale prakticky je súčasťou filozofie Red Hatu už od jej začiatku. Už 18 rokov využíva tieto princípy, aby úspešne súperila s proprietárnymi výrobcami softvéru, ktorý vytvorili svoje muli-miliardové impéria používaním uzavreného modelu inovácii.
Fedora Project ja dobrým príkladom stratégie Red Hatu „Collaborative Innovation“. Inžinieri Red Hatu pracujú s open sourcovou komunitou na vývoji moderných technológii pre Fedoru. Keď sa tieto inovatívne technológie osvedčia, sú následne začlenené do profesionálneho Red Hat Enterprise Linuxu.

Spoluprácou s ľuďmi z Red Hatu a ľuďmi mimo, spoločnosť je schopná vytvoriť cenovo efektívny model vývoja technológii. Napriek tomu že Red Hat ma iba okolo 2600 zamestnancov, je schopný vytvoriť a poskytovať svetové riešenia ktoré sa využívajú v rôznych prostrediach ako napr. New Yorská burza a Federal Aviation Administration.

Kedže Red Hat nevytvára všetok kód, ktorý je súčasťou Red Hat Enterprise Linux, spoločnosť je schopná vytvárať hodnoty aj poskytovaním služieb, školení a podpory okolo open source softvéru. Toto nie je zlé, keď vezmeme do úvahy, že hlavný konkurent na poli operačných systémov je dobre zabehnutá spoločnosť z viac ako 50 000 ľudí.

Pre získanie plného potenciálu, vedúci po celom svete aplikujú tento model v rôznych oblastiach, ako napr. v obsahu (Wikipedia), medicíne (Open Source Drug Discovery), vedecké publikovanie (Public Library of Science), flexibilný copyright (Creative Commons). Red Hat je veľkým prispievateľom do hnutia Collaborative Innovation movement, a podarilo sa mu vytvoriť úspešný biznis model okolo open sourcu, ktorý môže byt použitý aj v iných odvetviach. S tým ako internet sa stáva súčasťou nášho života, Collaborative Innovation, sa stava jednou z najdôležitejších aspektov budúcnosti.

Red Hat každoročné vyhlasuje súťaž Red Hat Innovation Awards. Cieľom je odhaliť technologické úspechy, ktoré demonštrujú kreatívne myslenie pri riešení problémov. Oceňujú spoločnosti, ktoré dosiahli inšpirujúcim spôsobom pokrok s využitím Red Hatu, JBoss a ostatného open sourcu. Porotcovia oceňujú z každej kategórie dve spoločnosti, za ich víťazný projekt, jeden za Red Hat a druhý sa JBoss. Následne sa z týchto víťazov, pomocou online hlasovania komunity vyhlási Red Hat Innovator of the Year a JBoss Innovator of the Year.

Výhercovia z každej kategórie získajú:

• čestnú vstupenku na Red Hat Summit a JBoss World
• pozvanie na VIP recepciu s Red Hatovoa a JBoss exekutívou, hlavných rečníkov a ďalších čestných hosťov
• prístup do VIP lóže
• prezentáciu s profilom svojej spoločnosti na Red Hat Summit a JBoss World
• vaši parteri sa dozvedia, že ste inovátor a líder vo svojej oblasti
• tlačové vyhlásenie blahoželania od Red Hatu a možnosť vydať vlastné tlačové prehlásenie
• reklamu na Red Hat or JBoss webových stránkach
• tlačené materiály na Red Hat Summit a JBoss World

Súťaži sa v nasledovných kategóriach:

1. Optimized Systems - využite open sourceu na zvýšenie výkonnosti, škáľovatelnosti, manažmentu atď.
2. Superior Alternatives - najúspešnejšie migrácie z proprietárnych riešení na open source.
3. Extensive Ecosystem - využitie ekosystému Red Hat partnerov na vytvorenie inovácii založených na open source
4. Carved Out Costs - zákazníci, ktorý výrazne znížili náklady s použitím open source
5. Outstanding Open Source Architecture - využitie Red Hatu, JBossu a ich partnerov, na vytvorenie inovatívnej architektúry na bázy open source

Zdroje:

1. http://www.techdrivein.com/2010/12/red-hat-to-become-first-ever-billion....
2. http://magazine.redhat.com/2008/09/18/the-power-of-collaborative-innovat...
3. http://www.internetworldstats.com/stats.htm
4. http://en.wikipedia.org/wiki/Linux_kernel
5. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/hodnota-kompletni-distribuce-10-8-mili...
6. http://www.redhat.com/summit/awards/

Hlavné úspešné inovácie firmy

Virtualizácia

Druh inovácie:

Inovácia produktu

Motív vzniku:

Inovácia ťahaná dopytom

V decembri 2004, firma odhalila plán adoptovať open sourcoví hypervizor Xen, ako základ virtualizácie pre ich operačný systém Red Hat Enterprise Linux 4.0. Nakoniec sa im to podarilo až v marci 2007, keď vydali Red Hat Enterprise Linux 5.0.

Medzitým, v polovici roku 2006, Red Hat vyhlásil že Xen je nedospelí a obvinil svoju najväčšiu konkurenciu Novell, že je nezodpovedné integrovať Xen do jej enterprise distribúcie (SUSE Linux). Pravdepodobne preto, aby potvrdili svoje tvrdenia, RHEL5 obsahoval iba minimálne a obmedzené GUI pre Xen.

Neskor Microsoft vytvoril niekoľko aliancii s niektorými kľúčovými prispievateľmi do Xenu (XenSource, Novell, Virtual Iron). Následne v auguste 2007 Citrix kúpil XenSource. Tieto udalosti zapríčinili, že Red Hat za menej ako rok stratil veľkú časť svojho vplyvu na vývoj Xenu. Preto Red Hat 18. júna 2008, oznámil, že prechádza na novú platformu a tou je Kernel-based Virtual Machine(KVM). Neskôr, v septembri 2008, oznámil kúpenie spoločnosti Qumranet, Inc., ktorá okrem iného vyvíjala KVM.

KVM ma niekoľko výhod oproti Xenu, napr. je súčasťou Linuxu, takže netreba veľké investície na jeho údržbu. Týmto Red Hat získal konkurenčnú výhodu, lebo Novell KVM v tej dobe nepodporoval. Ďalej získal silného spojenca IBM, ktorý už tiež nemal veľký záujem o Xen. Pretože je KVM súčasť Linuxu, ma Microsoft a jeho spojenci menšiu možnosť ovplyvňovať jeho vývoj. Odkúpenie spoločnosti prináša pre Red Hat tieto 3 základne výhody:

• Zníži dobú vývoja pre riešenia s virtualizáciou
• Zvýši vplyv Red Hatu na vývoj tejto virtualizačnej technológie
• Získa uznávanú virtualizačnú technológiu, ktorá sa dá použiť na ešte nerozvinutom trhu
• Pre zákazníkov, prináša ucelené virtualizačné riešenie, vrátane manažmentu, poskytovania, migrácie, vysokej dostupnosti, virtual appliances, serverov a skladov.
• S kúpou získal niektoré kľúčové technologické komponenty, ktoré urýchľujú vývoj, umožňujú viacerým spoločnostiam používať virtualizáciu, majú lepšiu cenovú efektivitu, sú bez prídavného navýšenia a komplexity.

Qumranet bol vynálezca a kľúčový údržbár KVM, jedinej virtualizačnej technológie, ktorá je oficiálne plne integrovaná do Linxu. Red Hat považuje KVM za ďalšiu generáciu virtualizácie, ktorá kombinuje podporuj pre schopnosti virtualizácie najnovšieho hardvéru a umožňuje rýchly budúci vývoj Linuxu na kompletnú, vysoko funkčnú virtualizačnú platformu. Red Hat verí že silná väzba medzi hypervízorom a jadrom je jeho hlavná výhoda.

Podpora Xenu Red Hatom bude minimálne do roku 2014 (7 rokov po vydaní RHEL 5). Snažia sa presvedčovať zákazníkov na prechod na KVM a aj preto vytvorili open virtualization management standard (Libvirt API). Tento štandard je podporovaný v Red Hat produktoch a podporujú ho aj viacerý iný vyrobcovia (napr. Sun, Novell, Ubuntu...). Umožňuje zákazníkom a ISV vytvárať aplikácie manažmentu virtualizácie, procesov a konfigurácii, založených na stabilnom API, nezávislom na použitej virtualizačnej technológie.

Red Hat je stále aktívny člen komunity okolo vývoju Xenu a momentálne pracuje na budúcej integrácii medzi Xen hypervizorom a Linuxom.
Virtualizačná architektúra Red hatu má za ciel odstrániť zložitosť pre zákazníka. Najviac dôležitá je výkonnosť, spravovateľnosť, a kompatibilita. Red Hat plánuje ponúknuť bezpečnú, škálovatelnú, virtualizačnú platformu pre zákazníkov Windows desktopov. Red Hat sa sústredí na poskytnutie najlepšej infraštruktúry na ktorej je možné prevádzkovať celé spektrum zátaže od serverovej virtualizácie až po desktopovú, vrátanie Linuxových serverov, Windowsových serverov, Linuxových desktopov, Windowsových desktopov, ktorý bežia a sú spravované infraštruktúrou Red Hatu. Na grafoch nižšie je možné vidieť trhový podiel najväčších spoločností zaoberajúcich sa virtualizáciou za rok 2006 a 2009.

Grafy:

Obr. 2: Podiely na trhu virtualizácie za rok 2006 [7]

Obr. 3: Podiely na trhu virtualizácie za rok 2009 [8]

Zdroje:

1. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-se-pusti-do-virtualizace-desktopu
2. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-se-zameri-na-virtualizaci-pres...
3. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-kupuje-qumranet
4. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-testuje-nove-virtualizacni-pro...
5. http://virtualization.info/en/news/2008/06/red-hat-adopts-kvm-what-happe...
6. http://www.redhat.com/promo/qumranet/
7. http://www.wikinvest.com/concept/Virtualization
8. http://itknowledgehub.com/networking-infrastructure/how-big-is-the-red-h...

Virtuálne desktopy

Druh inovácie:

Inovácia produktu

Motív vzniku:

Inovácia ťahaná dopytom

Kúpou spoločnosti Qumranet v roku 2008, ktorá bola spomenutá vyššie, získal Red Hat aj protokol pre virtualné desktopy, nazývaný Simple Protocol for Independent Computing Environment (SPICE). Tento protokol je súčasťou Red Hat Enterprise Virtualization for Desktops application. Red Hat uvoľnil tento protokol ako open source, aby aj ostatné spoločnosti používali tento protokol pre svoje riešenia, a pomohli mu s ním vo vývoji. Pre tento účel aj vytvoril web stránku fórum.

Qumranet pôvodne používal SPICE pre svojú komerčnú virtualizáciu desktopu, nazývanú SolidIce. SPICE môže byť použitý na poskytnutie desktopu mimo server, buď na normálnom PC alebo tenkom klientovi. Výhoda oproti podobným protokolom ako Remote Desktop Protocol (RDP) od Microsoftu, alebo Independent Computing Architecture (ICA) od Citrixu, je že je založení na vrstvovej architektúre a je možné dynamicky meniť parametre, podľa špecifických potrieb prostredia. Napr. pokiaľ protokol zisti že klient je schopný vykonávať pokročilé grafické spracovanie, prenesie sa táto úloha na klienta a na serveri je uvoľnená kapacite na iné použite.

Momentálne SPICE podporuje renderovanie virtualnných strojov so systémami Microsoft Windows ako aj Red Hat Enterprise Linux. Serverová časť beží na 64-bit Linuxe. V budúcnosti sa podporované platformy môžu rozšíriť.

Zdroje:

1. http://www.techworld.com.au/article/329382/red_hat_open_sources_desktop_...
2. http://www.redhat.com/promo/qumranet/
3. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-otevrel-protokol-spice-pro-vir...
4. http://www.spice-space.org/

JBoss

Druh inovácie:

Inovácia produktu

Motív vzniku:

Inovácia ťahaná dopytom

Začiatkom roka 2006, chcela firma Oracle kúpit firmu JBoss Inc, približne za 400 miliónov USD. Týmto by sa dostala na trh middleware, a konkurovala by firmám ako BEA Systems a IBM. Ale 10. apríla 2006 JBoss nakoniec kúpil Red Hat za 420 miliónov USD. Akvizícia skončila v júny 2006. Nakoniec Oracle kúpilo v apríli 2008 BEA Systems.

Cieľom akvizície JBossu, globalného vodcu na poli open source middleware, bolo aby Red Hat vstúpil na pole Service-Oriented Architectures (SOA) a umožnil webovým aplikáciam ďalšej generácie bežať na nízkonákladovej, mocnej open sourcovej platforme.

Ako časť záväzku ku open sourcovej komunite, Red Hat sa zameria na zabezpečenie rastu pre portfólio JBoss riešení, zákazníkov a komunity. Taktiež sa snaží zväčšiť open sourcovú komunitu a je aktívnym členom open sourcových JBoss projektoch.

Red Hat je známi pre prácu na linuxovom operačnom systéme a knižniciach, potrebných na zostavenie aplikácii pre Linux. V podnikovom prostrední sa Linux často používa ako operačný systém pre množstvo počítačov, ktoré obsluhujú a prijímajú rôzne typy dát: databázové servery, web servery, systémy správy obsahu, adresárové servery.... . Pomocou middlewaru, ktorý Red Hat získal kúpou JBoss, je možné prepojiť operačný systém s týmito službami. Java Enterprise Edition (JEE) je popredný štandard pre middleware a JBoss Application Server je open sourcová implementácia tohto štandardu.

Spoločnosti hľadajú riešenie ako znížiť dlhý vývoj aplikácií. SOA je spôsob ako toto zdržanie zmenšiť. SOA umožňuje viac flexibilné a a znovupoužiteľné aplikácie, čím sa skráti vývoj nových aplikácii.

Red Hat založil úspešné a ziskové podnikanie na tom že, umožnil zákazníkom využívať výhody open source. Cez jedinečný model predplatného, Red Hat pomohol zákazníkom prejsť z uzavretého, proprietárneho systému na otvorený. Hlavne prechod z Unixov na Linux, umožnilo zákazníkom znížiť náklady a zvýšiť flexibilitu.

Open source môže byť využitý na celý cyklus IT projektov od vývoja, testovania, certifikovania a nasadenia. Ako sa IT infraštruktúra stáva viac komplexná a volnejšie viazaná (cez web services s service-oriented architectures), vývojové týmy sa stávajú viac globálne a distribuované. Inovácie a transparentnosť open source softvéru vytvára nové zdroje ekonomických hodnôt. Kúpa JBossu je veľkým krokom Red Hatu ku dosiahnutiu tohoto cieľa.
Výhody pre zákazníkov môžeme zhrnúť nasledovne:

• zvýši dôveru v jednu open sourcovú platformu pre podnikové nasadenie od hardvéru až po aplikácie
• jednoduchosť jednej platformy - zníži náklady a zvýši efektívnosť celého životného cyklu aplikácie: dizajn, vývoj, testovanie a produkcia kritických aplikácii
• väčšia voľnosť pre vytvorenie open sourcovej architektúry s využitím veľkého ekosystému riešení a partnerov
• dlhodobá stabilita pre kombinované produkty a služby
• lacný prístup k SOA

Na finalistoch sútaže Red Hatu Innovation Awards, je vidieť ako spoločnosti pôsobivo využívajú technológie Red Hatu. Zaujímave je, že tieto ocenenia odhalili, že Red Hat zarába oveľa viac peňazí na JBoss ako na RHEL. JBoss poskytuje zisk na službách 10USD na každý 1USD zisku z predplatného.
JBoss a riešenia ktoré na ňom bežia sú viac zaujímave pre Chief information officerov (CIO), ktorý takticky vyberajú RHEL aby im ušetrili peniaze, ale strategicky vyberajú JBoss aby im pomohol peniaze vyrobiť.

Keď sa pozriete na finalistov Red Hat Innovation Awards, lídri inovácii sú také spoločnosti, ktoré šetria peniaze na operačných systémov, ale stále míňajú veľké peniaze na aplikácie ako SAP, pretože, tieto tvoria ich biznis hodnotu. Pre spoločnosť Whole Foods Markets, „inovácie“ znamenajú „použiť Red Hat Sattelite na manažovanie systémov Red Hat Enterprise Linux, čo zabezpečí znížene náklady, presunutie zdrojov a možnosť pre IT oddelenie sa sústrediť na strategické obchodné iniciatívy.“ Zjednodušene RHEL nebol inovácia, RHEL umožnil inováciu.

JBoss je iný, JBoss umožňuje predajcom Red Hatu zamerať sa na strategické iniciatívy spoločností, pretože JBoss dostal Red Hat bližšie k aplikáciam, ktoré tieto spoločnosti využívajú. Aplikačný server a hlavne aplikácie ktoré bežia na ňom vytvárajú pre tieto spoločnosti inovácie a spôsobujú že CIO spoločností sa viac zaujímajú o Red Hat.

Naneštastie, väčšina štúdii o trhovom podieli, vyčlenila JBoss zo svojich štúdii, pretože vytvárajú svoje štatistiky na základe predaji licencii. Red Hat používa iný model, nepredá licencie ale predplatné, čo spôsobuje problémy pri porovnávaní. Niekoľko štúdii však bolo vytvorených. Podľa BZ Research bol podiel na trhu v decembri 2005 nesladový: IBM a JBoss AS mali podiel cca 37%, BEA a Oracle okolo 27%. Súčet podielov je viac ako 100%, pretože niektoré spoločnosti využívajú riešenie viac ako od jednej spoločnosti. Na grafe sú zobrazené výsledky ankety o najviac používaný Java EE kontajner. Red Hat podporuje JBoss a Tomcat, ktorý máju najväčší podiel, spolu 59% (2010) a 54% (2009).

Grafy:

Obr. 4: Podiely na trhu middlewareu [6]

Zdroje:

1. http://lwn.net/Articles/63322/
2. http://www.redhat.com/about/companyprofile/history/
3. http://www.redhat.com/promo/jboss/faq.html
4. http://news.cnet.com/8301-13505_3-10305367-16.html
5. http://planet.jboss.org/view/post.seam?post=jboss_open_choice_part_1_jbo...
6. http://planet.jboss.org/view/post.seam?post=java_container_popularity_an...
7. Javid Jamae, Peter Johnson: JBoss in Action : Manning Publications Co . 2009

JBoss Developer Studio

Druh inovácie:

Inovácia produktu

Motív vzniku:

Inovácia ťahaná dopytom

Ide o prvé open source integrované vývojové prostredie (IDE), založenom na Eclipse, kombinujúce nástroje a behové prostredie. JBoss Developer Studio poskytuje jednouché mocné a ľahko použiteľne riešenie pre vývojárov využívajúcich JBoss Enterprise Middleware. Riešenie poskytuje stabilne prostredie pre celý životný cyklus aplikácie od vývoja až po nasadenie. JBoss Developer Studio eliminuje potrebu zostavovať vlastné vývojové prostredia a umožňuje vývojárom získať kompletné vývojové prostredie jednoduchou inštaláciou.

Od vydania prevej betaverzie v auguste 2007 do vydania (10. december 2007) bolo zaregistrovaných viac ako 100 tisíc stiahnutí, čo značí veľký záujem komunity.
JBoss Developer Studio obsahuje Eclipse, integrovaný JBoss Enterprise Application Platform, Red Hat Enterprise Linux pre vývoj, plný prístup do Red Hat Network. Ďalej nástroje pre technológie Java EE, JBoss Seam a Ajax, Hibernate a Persistence, JBoss jBPM, Struts a Spring IDE.

Zdroje:

1. http://www.redhat.com/about/news/prarchive/2007/jboss_devstudio.html

Pobočka v Brne

Druh inovácie:

Inovácia organizačná

Motív vzniku:

Inovácia ťahaná dopytom

V roku 1997 bola bola založená spoločnosť CRISTAL Software CZ, s.r.o., ktorá sídlila v českom Prostějově. Bola to dcérska spoločnosť nemeckej spoločnosti CRISTAL Software GmbH. v Reutlingenu. V roku 1999 sa sa sídlo spoločnosti presťahovalo do Brna a následne v roku 2002 sa premenovalo na USU Software, s.r.o.. V roku 2003 (2004) získala zmluvu s Red Hatom, kde sa dohodli že zostavia tým 20 špecialistov-programátorov, ktorý budu pracovať exkluzívne pre Red Hat.
Red Hat využije dlhoročné skúsenosti USU s projektovým controllingom v oblasti IT a s miestnou pracovnou infraštruktúrou. V októbri 2006 Red Hat založil v Brne vlastnú spoločnosť s názvom Red Hat Czech s.r.o., kam prešiel celý tým Red Hat pracovníkov z USU.

V roku 2008 Red Hat investoval do pobočky cca 38 miliónov CZK. V roku 2009 pobočku Red Hat navštívil viceprezident spoločnosti Paul Cormier aby im odovzdal cenu za celosvetovo najlepšie inžinierske stredisko Red Hatu. V súčasnej dobe ma pobočka zhruba 250 zamestnancov (cca 100 je zo Slovenska), čo z nej robí druhu najväčšiu Red Hat pobočku na svete. V blízkej dobe sa plánuje rozšíriť o ďalších 50 miestach.

Zdroje:

1. http://www.root.cz/clanky/usu-podepsala-smlouvu-o-spolupraci-s-red-hat-inc/
2. http://www.usu.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=4&Itemid=2
3. http://www.posterus.sk/?p=9031
4. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-bude-vyvijet-v-brne
5. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/cesky-red-hat-byl-ocenen-a-bude-rozsiren
6. http://www.root.cz/clanky/paul-cormier-ceska-pobocka-je-nejlepsi-a-red-h...

IcedTea

Druh inovácie:

Inovácia produktu

Motív vzniku:

Inovácia tlačená technológiou

V júni 2007 Red Hat vytvoril projekt IcedTea. Hlavným cieľom bolo nahradiť proprietárne časti projektu OpenJDK. OpenJDK je slobodná implementácia Javy od bývalého Sun Microsystems (teraz Oracle Corporation). V tejto implementácii chýbajú niektoré časti, ktoré nebolo možné kvôli licencii tretích strán vydať ako open source.

V júny 2008 vyšla prvá verzia, ktorá bola plne kompatibilná s inými implementáciami Java 6 SE (prešla testom Java Test Compatibility Kit), čo zanemená že vznikla prvá slobodná implementácia Javy. Následne ďalší unix-like distribúcie začali IcedTea využívať. (napr. Ark Linux, Arch Linux, CRUX PPC, Ubuntu, Fedora, Gentoo, Debian)

Zdroje:

1. http://en.wikipedia.org/wiki/IcedTea
2. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-se-pripojuje-k-projektu-openjdk
3. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/icedtea-java-je-konecne-free-a-open

Makara

Druh inovácie:

Inovácia produktu

Motív vzniku:

Inovácia tlačená technológiou

Koncom roka 2010 Red Hat kúpil spoločnosť Makara, zaoberajúcou sa cloud computingom. Technológie spoločnosti Makara urýchlili Red Hatu vývoj Platform-as-a-Service riešenia, ktoré sú súčasťou ich Cloud Foundations portfólia. Makara Cloud Application Platform umožní používateľom nasadzovať, spravovať, monitorovať a škálovať ich JBoss, Java a PHP aplikácie na verejných cloudoch ako Amazon EC2 a Rackspace Cloud.

Zdroje:

1. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-kupuje-spolecnost-makara
2. http://www.thevarguy.com/2010/11/30/red-hat-makes-cloud-computing-acquis...
3. http://www.makara.com/faq/

Spacewalk

Druh inovácie:

Inovácia produktu

Motív vzniku:

Inovácia ťahaná dopytom

V júny 2008 uvoľnil ako open source svoj produkt Red Hat Satellite Server, ktorý slúži na manažment svojich produktov, pod názvom Spacewalk.

Red Hat používa Red Hat Satellite Server pre manažment zákazníkových serverov. Pod názvom Spacewalk tento systém teraz uvoľnil ako open source a chce ho naďalej vyvíjať spoločne s komunitou. Týmto krokom, plánuje znížiť náklady na vývoj, kedže plánuje že mu s tým pomôže komunita.

Spacewalk umožňuje udržiavať HW a SW, centrálne inštalovať systémy a balíčky, hromadne distribuovať konfiguračné súbory, riadiť virtualizované systémy a ďalšie. Spacewalk na rozdiel od Satellite využíva novšie technológie a podporuje aj systémy iné ako tie od Red Hatu.

Zdroje:

1. http://www.root.cz/zpravicky/red-hat-predstavil-spacewalk-pro-spravu-linux/
2. http://spacewalk.redhat.com/faq.html

Hlavní súčasní konkurenti firmy a ich reakcie na inováciu

Podľa Jim Whitehursa (CEO Red Hatu) je ich najväčší konkurent VMware. Obidve spoločnosti zdieľajú víziu cloud computingu. Jim Whitehursa povedal: „Keď začnete rozmýšľať o tom, kdo definuje cloud-založené architektúry, sme to my alebo oni“, „My sme jedine dve spoločnosti, ktoré máju komponenty na poskytovanie cloudových služieb“.

Šéf Red Hat virtualizácie, Navin Thadani tvrdí že, Red Hat Enterprise Virtualization (RHEV) ponúka skoro všetky možnosti ako VMware ESX, okrem živej migrácie, ale je menej nákladná ako VMware softvér. Ďalej dodal, že zákazník môže používať Red Hat nástroje aj s VMware, nie je potrebné kupovať všetko.

Hlavním rozdielom medzi týmito dvoma firmami, je že Red Hat sa snaží znížiť dôležitosť hypervízora a zvýšiť dôležitosť operačného systému a VMware naopak. Ako reakciu na Red Hat, VMware podpísal dohodu z najväčším konkurentom Red Hatu na poli linuxových distribúcii, Novellom, že bude použivať ich SUSE Enterprise Linux ako základny OS pre svoj systém.

Na poli middleware je ich najväčší konkurent IBM so svojím WebSphere a Oracle s Oracle Application Server. Keďže sa Oraclu nepodarilo kúpiť JBoss, ktorý získal Red Hat, Oracle kúpil spoločnosť BEA Systems, ktorá vyvíjala middleware Weblogic, ktorý nahradil ich Oracle Application Server. Ďalšie informácie je možné nájsť v kapitole o inováciách.

Na poli operačných systémov založených na Linuxe sú najväčšími konkurentmi Novell so svojím SUSE Linux Enterprise Server a Oracle s Unbreakable Linux. Novell uzavrel dohodu s Microsoftom, čím sa mu zlepšili podmienky. Red Hat zareagoval zavedením patentovej ochrany pre svojich zákazníkov.

Oracle začal konkurovať Red Hatu svojím Unbreakable Linux, ktorý je vlastne kópia RHEL, s drobnými úpravami pre ich produkty. Oracle zároveň začal vydávať podporu pre RHEL. Kedže Oracle podstate len využíva prácu Red Hatu a komunity, s minimálnym príspevkami, Red Hat sa mu snaží v tom zabrániť. Napr. Red Hat prestal vydávať zdrojové kódy Linuxu vo forme patchsetov (zmeny oproti originálnym verziám softvéru), a začal ich vydávať už upravené, čo zátaži prácu Oraclu pri úprave.

Grafy:

Obr. 5: Podiel na trhu jednotlivých linuxových distribúcii za rok 1999 [3]

Obr. 6: Počty linuxových serverov, podľa distribúcie v testovacej vzorke za rok 2004 [4]

Obr. 7: Podiely na trhu OS, podľa jednotlivých agentúr, v danom období a použitej metódy (údaje z [5])

Obr. 8: Podiel na trhu superpočítačov podľa TOP500 [5]

Zdroje:

1. http://www.pcworld.com/businesscenter/article/199870/red_hat_ceo_vmware_...
2. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-opravdu-ztezuje-praci-oraclu
3. http://www.skytel.co.cr/linux-distributions/research/2000/0831.html
4. http://news.netcraft.com/archives/2004/01/28/debian_fastest_growing_linu...
5. http://en.wikipedia.org/wiki/Usage_share_of_operating_systems

Systém ochrany duševného vlastníctva vo firme

Patenty

Red Hat verí že softvérové patenty brzdia inovácie vo vývoji softvéru a že tieto patenty sa nezlučujú s open source / free softvare. Preto sa snaží vykonávať akcie proti ním. Napr. predniesol tieto názory pred National Academies of Science, U.S. Federal Trade Commission, the U.S. Department of Justice. Ďalej tiež podpísal petíciu aby európska únia nepovolila softvérové patenty. Ďalej spolupracuje s projektom Free Software Foundation nazvaným End Software Patents. Red Hat spolu s MySQL AB a troma nemeckými webhostingovým spoločnosťami zahájili spoluprácu na stránke NoSoftwarePatents.com.

Kedže malé množstvo velikých spoločnosti vlastní veľa patentov, musí sa aj Red Hat nejako brániť. Ich obrana spočíva vo vytváraní podobného portfólia softvérový patentov, na obranné účely. Veľa spoločnosti, či už open source, alebo nie, používajú podobnú taktiku.

Red Hat vydal sľub, že svoje patenty nebude používať voči Open Source /Free Software. Tento prísľub sa však nevzťahuje na proprietárny softvér, takže môže zakročiť, keď sa niekto bude snažiť uzavrieť technológie, ktoré boli vytvorené ako otvorené.
Podľa posledných štúdii z The Patent Board, je patentové portfólio Red Hatu na 50. mieste v rebríčku v kategórii IT. Najväčší držiteľ patentov je IBM. Red Hat si od novembra 2010 do marca 2011 polepšil v rebríčku o 16 priečok. Red Hat momentálne vlastní 137 U.S. patentov.

Zdroje:

1. http://www.redhat.com/legal/patent_policy.html
2. http://www.redhat.com/magazine/001nov04/features/patents/
3. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-mysql-ab-a-tri
4. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-a-end-software-patents-proti-s...
5. http://www.internetnews.com/bus-news/article.php/3929261/What-is-the-Val...

Systém licencii

Väčšina softvéru od Red Hatu je pod licenciou GNU General public license. Ako bolo spomenuté vyššie, táto licencia zaručuje hlavné 4 slobody:

1. Slobodu využívať program na ľubovolný účel
2. Slobodu skúmať ako program funguje a upravovať si ho podľa vlastných potrieb
3. Slobodu redistribuovať kópie hocikomu
4. Slobodu vylepšovať program a vydať tieto vylepšenia verejnosti, aby z nich mala výhody celá komunita

Kedže Red Hat musí podla tejto licencie zabezpečiť pre zákazníkov zdrojové kódy, rozhodol sa tie kódy rovno uverejniť na svoje stránke na voľné stiahnutie pre všetkých. Aký dôvod majú ľudia kupovať tento softvér, keď je voľné dostupný? V prvom rade sú dostupné iba zdrojové kódy, takže je ich treba preložiť, čo nemusí byt jednoduchá úloha, hlavne keď to ma byť nasadené na produkčné serveri. Ďalej softvér obsahuje ochranné známky, napr. logá, ktoré patria Red Hatu. Ale hlavná prekážka je podpora. Neoficiálne verzie, nemajú prístup do Red Hat Network a teda aj k podpore a aktualizáciám. Ďalej niektoré spoločnosti (napr. Oracle) poskytujú podporu k svojím produktom len pre určité certifikované systémy. Pokiaľ človek nepotrebuje podporu, je možné využiť komunitný projekt CentOS, ktorý je identický s RHEL, až na niektoré výnimky (napr. sú odstránené ochránne známky Red Hatu).

Podmienky predaja licencií firmy

Kedže produkty spoločnosti sú open source, nemôže Red Hat zabrániť ich kopírovaniu. Preto spoločnosť nepredáva samotný softvér, ale predplatné do svojej siete RHN. Predplatné poskytuje:

• veľký a rastúci ekosystém certifikátov pre softvér a hardvér
• prístup k Red Hat Network pre rýchle a jednoduché vypúšťanie softvéru a aktualizácii
• prístup k novým vydaniam softvéru, dostupným počas doby predplatného
• najnovšie funkcie, opravy chýb, bezpečnostné opravy a podpora pre nový hardvér a softvér
• flexibilitu - predplatné je prenosné, umožňuje upgradovať hardvér bez postihov
• knižnica tipov, best practices, pomoci pri problémoch a najnovšie technické informácie o RHEL, denne aktualizované certifikovanými Red Hat inžiniermi
• záruku na intelektuálne vlastníctvo, počas dĺžky trvania predplatného
• expertnú podporu od technikov z rôznou úrovňou služieb

Tieto predplatné, trvajú zvyčajne 1 rok, a sú omedzeného na rôzne počty strojov. Pokiaľ je kúpené predplatné na jeden stroj, je možné používať RHEL na neobmedzenom počte počítačov, ale podpora je zaručená iba na jednom.

Zdroje:

1. http://www.redhat.com/software/subscriptions.html

Patentové dohody

Podľa vyjadrení Microsoftu, Microsoft vlastní patentové práva, na určité bližšie nešpecifikované technológie obsiahnuté v Linuxe. Generálny riaditeľ Microsoftu Steve Ballmer, vyhlásil že, pokiaľ si zákazníci kúpia operačný systém s Linuxom od distribútora, ktorý nemá licenčnú dohodu s Microsoftom, može mať problém.

Pre zlepšenie technickej interoperability medzi Linuxom a Windowsom, prebiehali rozhovori medzi Red Hatom a Microsoftom o možnej spolupráci. Red Hat nebol ochotný, v rámci svojej filozofie pristúpiť na patentové dohovory s Microsoft, ktoré by ho a jeho zákazníkov uchránili od patentových sporov s Microsoftom. Problém spočíval v tom, že sa to nesťahovalo na celú komunitu, a teda ostatný vývojári mimo Red Hat by neboli chránený.

Nakoniec si Microsoft vybral za partnera Novell, a uzatvoril dohodu s nim. Táto dohoda sa tikala 3 oblastí:

• technická - spoločnosti budu spolupracovať na zlepšení kompatibility a implementácii spoločných štandardov a protokolov
• obchodná - Microsoft bude odporúčať svojim zákazníkom Novell a naopak
• patentová - nebudú útočiť na svojich zákazníkov ohľadom patentových sporov

Ďalej Microsof podpísal podobné dohody aj s ďalšími spoločnosťami napr. Samsung, LG Electronics, Xandros, Fuji Xerox, NEC, Nortel, Seiko Epson, Linspire, Amazon, JVC.

Druh inovácie:

Marketingová inovácia

Motív vzniku:

Inovácia ťahaná dopytom

Kedže Red Hat nepristúpil na dohodu, Microsoft sa začal vyhrážať zákazníkom Red Hatu, že bude chcieť od nich platby za intelektuálne vlastníctvo Microsoftu. Red Hat na to zareagoval tak, že začal poskytovať svojim zákazníkom patentovú ochranu, ktorá pre zákazníkov v prípade problémov s intelektuálny vlastníctvom zabezpečí:
výmenu porušovanej časť softvéru
úpravu softvéru tak aby neporušoval
obstaranie práv potrebných pre zákazníka, aby mohol pokračovať bez prerušenia

V marci 2008 Red Hat najal 2 špičkových právnikov, zameraných na intelektuálne vlastníctvo. Roberta Tillera na post viceprezidenta na právne záležitosti a Richard Fontana ako špecialistu na open source licencie a patenty.

V marci 2009 čelil Red Hat (aj Novell) žalobe malej firmy Software Tree LLC, kvôli produkty JBoss, ktorá chce aby Red Hat prestal distribuovať tento softvér a zaplatiť škody, lebo porušuje ich patent na „výmenu dát a príkazov medzi objektové orientovaným systémom a relačným systémom". Túto spoločnosť vlastní spoločnosť Acacia Research Corporation, ktorá sa zaoberá skupúvaním patentov od rôznych firiem, a potom následne vymáhaním škôd od porušovateľov. Nakoniec v apríl 2010, súd vyhlásil tieto patent za neplatné.

V júny 2008 uzavrel Red Hat so spoločnosťami Firestar, DataTern, Amphion Innovations PLC patentovú dohodu o využívanie ich patentu „metóda pre rozhranie objektovo-orientovanej softvérovej aplikácii s relačnou databázovo, za účelom prístupu k relačnej databáze“, pre svoj produkt JBoss Hibernate. Ide o prvú dohodu, ktorá je kompatibilná s GPL3, kedže platí pre celú komunitu, vrátane vývojárov a odvodenín. Suma, ktorú Red Hat zaplatil bola utajovaná, no v roku 2010 vyšlo najavo že to bolo 4,2 miliónov USD.

Zdroje:

1. http://www.zive.sk/spravy/microsoft-tvrdi-ze-moze-zalovat-pouzivatelov-s...
2. http://www.zive.sk/default.aspx?forum=&section=4&article=272029
3. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-chce-s-microsoftem-jednat-ne-v...
4. http://technologie.etrend.sk/it-biznis/microsoft-a-amazon-podpisali-pate...
5. http://www.root.cz/zpravicky/patentova-dohoda-microsoft-a-jvc/
6. http://www.zdnet.co.uk/news/application-development/2006/11/06/red-hat-o...
7. http://www.redhat.com/rhel/details/assurance/
8. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-prijima-pravniky-pres-int.-vla...
9. http://lwn.net/Articles/271972/
10. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/patentova-zaloba-proti-jboss
11. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/red-hat-uzavrel-gpl-kompatibilni-pat.-...
12. http://en.swpat.org/wiki/Acacia_v._Red_Hat_and_Novell_(2010,_USA)
13. http://www.press.redhat.com/about/news/blog/red-hat-puts-patent-issue-to...
14. http://www.root.cz/zpravicky/red-hat-zaplatil-4-2-milionu-dolaru-za-urov...

Vývoj nákladov na firemný výskum a vývoj

Red Hat je najväčšia spoločnosť ktorá sa zaoberá výlučne slobodným softvérom. Podľa výkonného viceprezidenta Red Hatu Paula Cormiera, Red Hat ma 75 percent podielu na trhu s platenými linuxovými systémami (koniec roka 2009). Vzhľadom na to že vo veľkom využíva open source programy, náklady na výskum a vývoj sú omnoho menšie. Podľa Linux Foundation (2007) by kompletný vývoj distribúcie ako Fedora 9 stal 10,8 miliard USD. Len vývoj Linuxy by stál 1,4 miliard. Podobná studia v roku 2002 došla k sume 1,2 miliard pre distribúciu Red Hat Linux 7.1. Pre porovnanie Red Hat od roku 1999 do konca roku 2010 investoval do celého výskumu a vývoju (nie len OS ale aj middleware a ostatné) sumu cca 737 miliónov USD, čo je približne 7%.

Original equipment manufacture (OEM)

Red Hat blízko spolupracuje z OEM partnermi, aby zaručil optimalizáciu svojich produktov z ich systémami. Spolupráca zabezpečuje efektívne adresovanie potrieb pre svojich bežných zákazníkov a podporuje inovácie. Spolupráca s týmito partnermi zabezpečí lepšiu cenu, výkonnosť, flexibilitu a spoľahlivosť. Najväčšími partnermi sú: Cisco, Dell, Fujitsu, Hitachi, HP, IBM, NEC.

Red Hat Partner Alliance

Red Hat a ich spojenci - popredný architekti platforiem, spolu pracujú, aby sa presvedčili že ich riešenia sú optimalizované na najlepší výkon na kľúčových architektúrach. Medzi parterov patrí AMD a Intel.

Fedora Project

Fedora Project je projekt spozorovaný Red Hatom, ktorý koordinuje vývoj operačného systému Fedora. Bol založený v septembri 2003, ako spojenie Red Hat Linuxu a starého Fedora Linux. V projecte niesu iba ludia ond Red Hatu, ale aj členova celosvetovej komunity (až 75%).

Projekt právne patrí pod Red Hat. Fedora Project Board je zodpovedná za vedenie projektu. Štyroch členov vyberá Red Hat a piatich komunita. Red Hat ma právo veta na ich rozhodnutia.

Fedora slúži pre Red Hat ako testovacia platforma. Všetky najnovšie technológie sa najprv implementujú vo Fedore, a pokiaľ sa osvedčia, použijú sa v ich RHEL.

Ostatné

Red Hat vo veľkej miere prispieva do rôznych projektov, či už poskytovaním patchov, alebo zamestnaním vývojárov, ktorý potom v jeho mene pracujú v komunite. Napr. Red Hat je najväčší prispievateľ do Linuxu (12%). Ďalšie projekty do ktorých Red Hat prispieva sú napr. GNU GCC, Gnome(16%) a i.

Grafy:

Obr. 9: Štruktúra výnosov (údaje z [6])

Obr. 10: Štruktúra výnosov - medziročné prírastky (údaje z [6])

Obr. 11: Štruktúra nákladov (údaje z [6])

Obr. 12: Štruktúra nákladov - medziročné prírastky (údaje z [6])

Obr. 13: % podiel nákladov k hrubému zisku (údaje z [6])

Zdroje:

1. http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/ibm-a-red-hat-spolupracuji-na-vyvoji-l...
2. http://en.wikipedia.org/wiki/Fedora_Project
3. http://apcmag.com/linux-now-75-corporate.htm
4. https://www.redhat.com/partners/
5. http://www.root.cz/zpravicky/vyvoj-gnome-red-hat-vs-canonical-16-1/
6. http://investors.redhat.com/releases.cfm

Vlastný záver

Podľa mňa najväčší faktor, prečo je spoločnosť taká úspešná je že, si drží imidž čisto open sourcovej spoločnosti. Používaním open source softvéru sa radikálne znížili náklady, kedže s vývojom pomáha komunita a ostatné spoločnosti. Zároveň tento imidž zabezpečuje dobrých programátorov a nepochybne aj zákazníkov.
Ďalší faktor je, že použitím open source, zabezpečí zákazníkom zníženie nákladov a tým presunu ušetrených peňazí inam.