Riadenie inovácií
Úvod
Pojem inovácia môžeme vysvetliť ako obnovovanie, obnovenie; zavádzanie, zavedenie niečoho nového – napríklad výrobkov či technológie. Tiež možno pod inováciou rozumieť nový jav či výrobky.
Inovácie v podnikateľskom kontexte
Inováciám sa v ekonomickej teórií významnejšie venoval až J.A. Schumpeter.
Inováciu chápe ako zmenu s cieľom zaviesť a využívať nové druhy spotrebného tovaru,
nové výrobné a dopravné prostriedky, nové trhy i nové formy organizácie v priemysle.
Za inováciu sa teda pokladá uvedenie do života, uskutočnenie a využívanie
invencie, ktorá predstavuje kvantitatívnu alebo kvalitatívnu účelovú zmenu vo fungovaní
firemného systému. Inovácie umožňujú udržať priemyselnú produkciu či služby na úrovni najnovších poznatkov a prinášať tak konkurenčnú výhodu. Inovácie však predovšetkým znamenajú systematické opúšťanie včerajška. Taktiež predstavujú systematické hľadanie inovačných príležitostí – v zraniteľných miestach nejakej technológie, nejakého výrobného procesu či trhu, v dobe zavádzania potrebnej pre praktické uplatnenie nových znalostí, v potrebách a prianiach trhu. Aby teda organizácia mohla úspešne inovovať, vyžaduje sa jej pozitívny postoj k zmenám a aktívnej tvorbe budúcnosti. Predovšetkým v počiatočných fázach inovačného procesu kritickú úlohu zohráva otvorenosť novým ideám, keďže každá inovácia v sebe zahŕňa novú kombináciu existujúcich ideí, schopností, zručností a zdrojov.
Zdroje inovácií
Väčšina inovácií využíva a vychádza z existujúcich zmien. Základom pre inovačnú
činnosť je teda systematické skúmanie oblastí zmien, ktoré môžu byť zdrojom
podnikateľských príležitostí. Inovačný proces je rozvinutím základného inovačného
podnetu a jeho následnej transformácie do konkurenčných výhod nového produktu.
Podnety pre inovačný proces možno nachádzať vo vedecko-technickom rozvoji, ktorý je
výsledkom základného i aplikovaného výskumu, vo vývoji či prostredníctvom transferu
technológií. Rovnako však cenné inovačné podnety možno identifikovať vo vnútri
organizácie ako i v jej vonkajšom prostredí.
Zdroje inovácií z interného prostredia organizácie
Inovácie tohto typu sú najčastejšie identifikované práve ľuďmi z prostredia
organizácie, z toho istého priemyselného odvetvia či z rovnakého sektora služieb. Vo
všeobecnosti môžeme vnútri organizácie definovať štyri oblasti zdrojov inovačnej
príležitosti:
- Nečakané udalosti,
- rozpornosť,
- inovácie vychádzajúce z potreby určitého procesu,
- zmeny štruktúry odvetvia alebo trhovej štruktúry.
Nečakané udalosti ako zdroj inovačných príležitostí
Do tejto kategórie sa zaraďuje tak nečakaný úspech ako i neúspech. Nečakané udalosti nútia
vzdať sa formulovaných názorov, predpokladov a istôt a preto sú plodným zdroj inovácií. Okrem nečakaných udalostí pozitívneho či negatívneho charakteru, poskytujú
vonkajšie udalosti široký priestor pre identifikáciu a využitie inovačných príležitostí. Pre
úspešnosť ich využitia sú potrebné najmä odborné znalosti a schopnosti organizácie
v danom odvetví.
Rozpory ako zdroj inovačných príležitostí
Rozpor ako nesúlad medzi existujúcim stavom a jeho predpokladom predstavuje
symptóm zmeny a teda i inovačnej príležitosti. Takýto rozpor prespieva k nestabilite,
v ktorej i malé úsilie môže viesť k štrukturálnej zmene v ekonomickej či sociálnej oblasti.
Potreby procesu ako zdroj inovačných príležitostí
Tento zdroj inovačných príležitostí vychádza z predpokladu existencie potreby
riešiť konkrétne úlohy. Nutnosť nájsť riešenie – zdokonaliť proces, nahradiť slabý článok či
preprojektovať existujúci zastaraný proces – si podnikatelia obvykle uvedomujú. Nie je
teda rozhodujúce túto príležitosť identifikovať ale efektívne reagovať na vzniknutú potrebu.
Príležitosti k inováciám tohto typu je možné systematicky vyhľadávať.
Odvetvové a trhové štruktúry ako zdroj inovačných príležitostí
Napriek zdanlivej stabilite trhových štruktúr sú odvetvové charakteristiky veľmi
náchylné na zmeny a priam volajú po inováciách. Predstavujú tak významný zdroj
podnikateľských príležitostí.
Zdroje inovácií z externého prostredia organizácie
Medzi externé zdroje inovačných príležitostí radíme zmeny sociálneho, politického
a intelektuálneho prostredia. V nasledujúcej časti sa sústredíme na najdôležitejšie z nich:
- Demografické faktory,
- zmeny v pohľade na svet, významoch a náladách,
- nové znalosti.
Demografické faktory ako zdroj inovačných príležitostí
Demografické faktory pojednávajú o zmene obyvateľstva, jeho počtu, vekovej
štruktúry, zloženia, zamestnanosti, dosiahnutého vzdelania a výšky príjmu. Vďaka ich
možnej predpovedateľnosti, poznaniu dôsledkov ich zmien a relatívnej zrozumiteľnosti sú
cenným a produktívnym zdrojom pre podnikateľské príležitosti.
Zmeny v pohľade na svet ako zdroj inovačných príležitostí
Ak dochádza k nejakej zmene pohľadu na svet, mení sa význam existujúcich faktov
a skutočností. V prípade inovácií založených na zmene pohľadu na svet je správnosť načasovania jedným z najkritickejších faktorov. Tu, viac ako v iných oblastiach platí, že inovátori vďačia za úspech svojej pohotovosti a pružnému reagovaniu na príležitosti.
Nové znalosti ako zdroj inovačných príležitostí
Inovácie založené na nových znalostiach sa líšia od všetkých ostatných inovácií
základnými charakteristickými rysmi: časovým rozmedzím, množstvom neúspešných
pokusov i predpovedateľnosťou a nárokmi, ktoré kladú na podnikateľa. Charakteristickým znakom takýchto inovácií je i skutočnosť, že len zriedkakedy bývajú založené len na jednom faktore, ale predstavujú konvergenciu niekoľkých druhov znalostí - tak technologického ako i netechnologického typu.
Veda a výskum ako zdroj inovačných podnetov
Veda a výskum predstavujú kritické zdroje pre znalosti, z ktorých väčšina inovácii vychádza. Podľa štúdií krajín OECD, až 60% ekonomického rastu možno prisúdiť efektívnemu využívaniu vedy a technológie, pričom technologický pokrok je najvýznamnejším motorom rastu každej spoločnosti. Súčasný vedecko- technický rozvoj dosahuje široké spektrum, dynamiku a je dôsledkom prevratov vo svete vedy a techniky. Dôležitým prvkom dnešných inovačných procesov je práve integrácia tohto rozvoja. Inováciu môže realizovať len ten podnik, ktorý je schopný výrobky či procesy zlepšovať uplatňovaním nových myšlienok, poznatkov a skúseností. Predpokladom úspešnosti ekonomiky sú teda vzdelaní ľudia, schopní tvorivo pracovať, disponujúci najnovšími poznatkami a skúsenosťami. Je potrebné aby
veda a výskum našli v ekonomike podporu a preto je potrebné rozvíjať manažment znalostí, prepojenie vysokých škôl, vzdelávania a praxe. Je potrebné integrovať podnikateľské úsilie
vo všetkých sférach ako základ tvorby a nasledovania stratégie konkurencieschopnosti.
Výskum a jeho kategórie
Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi základným a aplikovaným výskumom. V oboch prípadoch je výskumná činnosť centrálnou aktivitou, ale základný výskum je orientovaný na prehlbovanie znalostí a lepšie porozumenie predmetu výskumu. Základný výskum predstavuje originálnu experimentálnu a teoretickú činnosť zameranú na získanie zásadne nových všeobecne platných poznatkov o podstate pozorovateľných skutočností bez
nárokov na bezprostredné využitie. Takýto výskum býva často predmetom univerzít
a národných agentúr – verejného sektora.
Aplikovaný výskum je orientovaný na určitý špecifický praktický cieľ, prípadne na hľadanie vhodného využitia výsledkov základného výskumu. Predstavuje orientovaný originálny výskum zameraný na získanie nových poznatkov pre špecifický cieľ alebo riešenie konkrétnej úlohy. Aplikovaný výskum je sústredený viac v súkromnom sektore, v laboratóriách, cieľovo orientovaných národných agentúrách ale tiež čoraz viac v akademických inštitúciách.
Vývoj (podnikový výskum) je procesom systematického využívania znalostí a poznatkov získaných výskumom pre výrobu materiálu, nástrojov a systémov alebo pre vytváranie metodických návodov a postupov uplatniteľných pri projektovaní a výrobe prototypov.
Inovačné podnikanie a transfer technológií
Inovačné podnikanie je súborom podnikateľských aktivít špecializujúcich sa na
sústavnú realizáciu inovácií. Vo vzťahu k výskumu a vývoju je predmetom podnikania uvedenie výsledkov výskumu a vývoja do komerčnej zrelosti – t.j. realizácie projektov nových výrobkov, technológií a služieb a ich uvádzanie na trh. Technický objav má totiž charakter inovácie len vtedy, ak sa podnikateľsky zhodnotí a povedie k zvýšeniu podnikateľských výnosov firmy. Významným nástrojom k realizácii inovačného podnikania je transfer technológií. Samotný výskum je totiž často uzavretý v sfére výskumných organizácií a inštitútov. Aby mohli z jeho výsledkov čerpať i podniky a verejný sektor je potrebné vybudovanie a riadenie mechanizmu, ktorý umožní transfer výstupov výskumu do konkrétnej aplikácie v podnikovom alebo verejnom sektore. Pod transferom know-how sa rozumie využitie poznatkov vytvorených inou organizáciou pri vlastnom vývoji nových produktov alebo technologických postupov. Základnou úlohou transferu technológií je sprístupnenie znalostí v oblasti zavádzania nových technológií. Pri transfere technológií najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú inovácie. Transfer inovácií zahrňuje nákup licencií, nákup hotových výrobkov, nákup kompletných zariadení, subdodávky, priemyselné spolupráce, spoločné podnikanie a kapitálové investície.
Inovácie a ich rola v raste konkurencieschopnosti
Inovácie sú špecifickým nástrojom podnikateľov, prostriedkom, pomocou ktorého sú
zmeny využívané ako príležitosti pre podnikanie v odlišnej oblasti alebo pre poskytovanie
odlišných služieb. Podnikatelia musia cieľavedome hľadať zdroje inovácií, to znamená
zmeny, ktoré sú signálom príležitostí k úspešným inováciám. Inovácia má však širší záber a predstavuje viac než len výsledok vedecko-technického rozvoja. Základnou úlohou dnešného manažmentu je zabezpečiť potrebnú úroveň konkurencieschopnosti, čo si v dynamickom prostredí vyžaduje preniesť ťažisko pozornosti od produktivity a nákladov k otázkam kvality a inovácií.
Národná konkurencieschopnosť
Zachovanie a rast konkurencieschopnosti sa dnes stáva prvoradou úlohou nielen
manažmentov všetkých podnikov, ale zároveň aj manažmentov štátov, pretože
konkurencieschopnosť na všetkých úrovniach je vnímaná ako základná podmienka prosperity.
Pod pojmom konkurencieschopnosť sa vo všeobecnosti rozumie schopnosť firiem,
odvetví, regiónov, národov a nadnárodných regiónov vytárať vysokú úroveň príjmov.
Inovácia predstavuje nový spôsob využitia existujúcich zdrojov firmy k získaniu nových podnikateľských príležitostí, teda k nájdeniu nových možností zvýšenia výnosov z podnikateľských aktivít firmy. Prinášajú tak potenciál znižovať náklady a zvyšovať produktivitu na strane podnikov a nové úžitkové parametre výrobkov a služieb na strane ich užívateľov. Tento mimoriadny zisk a ekonomický prínos hnaný inováciami sa stáva významným faktorom rastu vo vyspelých ekonomikách. Z dlhodobého hľadiska sa teda konkurencieschopnosť odvíja najmä od úrovne inovácií. Inovácie sú procesom neustálych zmien – a teda zdrojom konkurenčných výhod a prostriedkov k posilneniu trhovej pozície podniku. Rozdiely v národných ekonomických štruktúrach, hodnotách, kultúrach, inštitúciách
a histórii sa silno podieľajú na úspechu v konkurenčnom boji. Národ naberá na význame,
pretože je zdrojom zručností a technológie, ktoré podporujú konkurenčnú výhodu. Rola
domácej krajiny je nezastupiteľná pre hodnotu a tvorbu národnej konkurencieschopnosti.
Jedinou šancou pre podniky získať a udržať si výhodu v medzinárodnej konkurencii je
prostredníctvom zdokonaľovania a inovácií. Inovácie sú základným nástrojom, pomocou
ktorého si krajina udržuje konkurencieschopnosť a zabezpečuje trvalý rast. Inovácia musí
byť podporená investíciami do výskumu, fyzického kapitálu a ľudských zdrojov.
Riadenie inovačného procesu
I keď sa často stretávame s vnímaním inovácie ako realizácie náhodného nápadu, vo
väčšine prípadov je inovácia výsledkom cieľavedomého riadeného procesu. K inováciám
taktiež dochádza v podnikovej sfére a nielen vo výskumno-vývojových organizáciách.
Inovácie patria predovšetkým do podnikovej sféry, pretože tu existuje priestor pre
maximálne zhodnotenie vložených zdrojov.
Proces inovácie sa začína identifikáciou príležitosti. Následne firma pristupuje
k ohodnocovaniu potenciálu príležitosti a rozhodovaniu o jej prípadnom využití. Po
identifikácii príležitosti a analýze jej efektov a rizík, nesmú inovátori zabúdať na
podnikateľské riadenie inovácie. Najvhodnejším spôsobom pre riadenie inovačnej činnosti
je riadiť ju ako samostatný projekt, nezávisle od ostatného diania v organizácii. Obsahom ďalších krokov je generovanie ideí a ich rozpracovanie. Po výbere a rozpracovaní námetu
dochádza k alokácii zdrojov potrebných pre jeho realizáciu. Tu sa začína skutočný vývoj
konceptu a prelínanie procesu inovácie s procesom vývoja produktu. Mnoho inovátorov sa
snaží získať spätnú väzbu od zákazníkov už v tomto bode a na jej základe uskutočniť
následnú revíziu. Čím lepšie organizácia rozumie inovačnému procesu, tým efektívnejšou sa stáva v realizácii inovácií, ktoré jej zabezpečia trvalo udržateľný rast. Manažment a inovácie sú úzko previazané a musia ísť ruka v ruke. Akákoľvek existujúca organizácia rýchlo upadá ak neinovuje. Ale taktiež, akákoľvek nová organizácie nemôže byť úspešná bez manažmentu. Ak trh neposkytuje dostatočné motívy pre inovačnú činnosť systému alebo jeho jednotlivých komponentov, inovačnej aktivity by sa mala ujať vláda či už formou daňových úľav, dotácií alebo použitím vlastnej kúpnej sily. Kľúč k získaniu nenapodobiteľnej konkurenčnej výhody tkvie v inováciách, ktorých základom je vytváranie niečoho nového. Sú nositeľmi potenciálu získavať pozornosť zákazníkov ich záujem a zabezpečiť firme lepšie postavenie na trhu.
Zdroje:
Joe Tidd; John Bessant; Keith Pavitt, Řízení inovací 2007 COMPUTER PRESS
HORNÍKOVÁ,Zuzana, 09.02. 2008 Dostupné na: http://firmy.etrend.sk/92906/firmy/vyskumne-ustavy-privykli-skromnosti
DROTÁR, Pavol, 06.07. 2013 Dostupné na: http://www.itnews.sk/2013-06-06/c156853-riadenie-inovacii-klucovy-prvok-dlhodobej-strategie-firmy
Innovation Managment, obrázok prevzatý z: http://www.iqmsglobal.com/innovation-management.html