Riadenie inovačného procesu spoločnosti

Úvod

Tento článok pojednáva o problematike riadenia procesu inovácii v spoločnosti. Základným predpokladom úspešného podniku je jeho neustále napredovanie voči konkurencii na trhu, z toho vyplýva, že pre podnik je jedným z kľúčových atribútov tzv. inovačný proces v podniku. Za inovačný proces v podniku je zodpovedný manažér, ktorý musí dôsledne dbať na to aké rozhodnutia sú pre podnik výhodné a naopak, ktoré rozhodnutia môžu podnik priviezť k úpadku, strate prosperity. Efektivita manažérskych rozhodnutí spočíva v tom, ako intenzívne a úspešné dokáže reagovať na potreby trhu a aktuálnemu stavu okolia podniku.

Invencia

Pod pojmom invencia (v latinčine znamená dôvtip, vtipný nápad, vynaliezavosť) chápeme škálu nových poznatkov ako výsledok spoločensky významnej aktivity, vedeckého bádania, výskumu a vývoja, ktoré majú za následok zmeny v štruktúre a úrovni poznania. Často je spájaná s kreativitou a pružnosťou ľudského myslenia, ktoré môže byť racionálne, ale aj neracionálne. Pre potreby inovačných procesov sa využijú len invencie, ktoré prejdú výberovým konaním. Teda tie, ktoré vyvolávajú efektívne zmeny. Invencie ako výsledok tvorivej ľudskej aktivity sú rozhodujúcimi faktormi vzniku inovácií a celkového ekonomického rozvoja. Výsledkom výberu inovácie prostredníctvom procesu rozhodnutí je inovácia.

Inovácia

Pojem inovácia sa spája s menom českého rodáka J. A. Schumpetera. V 30. rokoch minulého storočia a sústredil na analýzu podnikateľských podmienok, za ktorých má firma záujem alebo môže uskutočniť „nové kombinácie vývojových zmien“, ktoré označil pojmom „inovácia“. Inováciu chápal ako uplatnenie týchto zmien v praktickej činnosti firmy. Nové kombinácie vývojových zmien v jeho chápaní presahovali obnovovanie výrobného procesu v uzavretom kruhu, obnovovanie na úrovni jednoduchej reprodukcie. Vychádzali z
vývojových zmien vo výrobe a na trhu.
Schumpeter klasifikoval celkove 5 typických zmien, ktorými sa prejavuje vývoj:
-zavádzanie nových produktov, resp. pôvodných produktov s novými vlastnosťami,
- používanie novej techniky, výrobných procesov či nové obchodné zabezpečenie výroby,
- otváranie nových trhov,
- používanie nových surovín alebo polotovarov,
- zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečení.
Inovácia pochádza z latinského „innovare“ – obnovovať, robiť nové, meniť. Charakter inovácie možno definovať ako proces od tvorby myšlienky až po komercializáciu, adopciu, prijatie zmeny, radikálnu zmenu, realizáciu nového vynálezu alebo niečo celospoločensky nové. Mnohé produkty, procesy, služby, technológia, postupy, organizačné štruktúry označujeme ako inovatívne, pretože zlepšujú kvalitu života, majú radikálny význam, sú nové alebo nie sú nové, ale majú novú formu, alebo sú kombináciou existujúcich foriem. Kritériom úspešnosti inovácie je jej úspech na trhu.

Definície inovácií

- Inovácia je tvorivý proces, v ktorom sa kombinujú dve alebo viac už existujúcich vecí novým spôsobom tak, aby sa touto kombináciou vytvorilo nová, jedinečná vec.
- Inovácia je proces spoločenskej zmeny ako odozva na vznik novej technológie.
- Inovácia je úplne nový produkt, koncepcia alebo myšlienka. Vytvorenie niečoho nového, výsledok kreativity pracovníkov firmy, musí byť vždy zameraný na zákazníka, musí mu ponúknuť vyššiu hodnotu.
- Inovácia je komplexný súbor aktivít od vytvorenia koncepcie novej myšlienky až po jej zavedenie do praxe.
- Inovácia je zavedenie zmeny, ktorá je v spoločnosti, organizácii alebo v skupine nová.
- Inovácia je čokoľvek, čo jednotlivec alebo používateľ vníma ako nové.
- Inovácia je cieľavedomý dynamický rozvojový proces, ktorého výsledkom je pozitívna zmena, zameraná na zdokonalenie reprodukčného procesu a plnšie uspokojovanie potrieb zákazníka.
- Inovácia predstavuje nový spôsob využitia existujúcich zdrojov firmy na získanie nových podnikateľských príležitostí – na nájdenie nových možností zvýšenia výnosov z podnikateľských aktivít firmy. Inovácia musí byť preto orientovaná čisto podnikateľsky. Inovácia nie je svojim poňatím technologický proces. Technický objav má charakter inovácie iba vtedy, ak sa podnikateľsky zhodnotí, keď vedie k zvýšeniu výnosov z podnikania. Inovácia posúva ďalej tvorivosť a invenciu. Hlavným impulzom pre inováciu je obyčajne skupina zákazníkov, alebo výsledky výskumu, ktoré obyčajne vedú k nasledovným štyrom typom inovácii:
- produkt
- procesy
- podnikateľský systém
- nový biznis
Inovácie môžeme členiť nasledovne:
-elementárna inovácia – je každá jednotlivá inovácia, ktorú už nemôžeme ďalej členiť na ďalšie menšie inovácie. Môže byť charakterizovaná podľa spôsobu pôsobenia ako:
-podnetná inovácia – predstavuje progresívnu zmenu, ktorá iniciuje ďalšie pozitívne zmeny,
-vyvolaná inovácia – vzniká nadväznosťou činností na podnetnú elementárnu inováciu,
-komplexná inovácia – je množina elementárnych podnetných alebo vyvolaných inovácií,
ktorá vzniká ich horizontálnym a vertikálnym zreťazením. Vzťah medzi komplexnou inováciou a elementárnymi inováciami možno vyjadriť ako vzťah medzi celkom a jeho časťami.

Význam inovácie pre rozvoj firmy

Podstatou inovačných aktivít je zvýšenie výkonnosti podnikateľského subjektu. Inovačné aktivity firmy sú spojené s prípravou a predajom originálnej myšlienky. V praxi je inovačná aktivita často založená na skokových inováciách. Predovšetkým malé a stredné firmy nevyužívajú pomalé tempo založené na vedeckých postupoch, ale ich snahou je vývoj a uvedenie nového produktu na trh v čo najkratšom čase. Cieľom inovačných aktivít je zákazník. Je aj spolutvorcom nových produktov tým, že poskytuje svoje poznatky spätnou väzbou v reálnom čase a zúčastňuje sa experimentov v novým produktom. Firma musí nielen inovovať produkty, ktoré ponúka, ale inovovať aj sama seba, svoje podnikateľské stratégie a priestor, v ktorom pôsobí. Nová ekonomika predstavuje novú koncepciu myslenia, založenú na nových poznatkoch, vedomostiach a kompetenciách, na využití informačných a komunikačných technológií.

Inovačný proces

Príprava a postupné uskutočňovanie inovačných zmien sa nazývajú inovačný proces. Jeho výsledkom je inovácia ako realizovaná, využívaná pozitívna zmena. Úlohou inovačných procesov je cieľavedomé ovplyvňovanie reprodukcie všetkého podnikania v súlade s rastúcimi potrebami a požiadavkami zákazníka a trhu ako celku. Inovačný proces je procesom tvorby a šírenia inovácií. Inovačné procesy v podnikateľských činnostiach chápeme ako realizáciu jednotlivých inovácií alebo ich súborov, ktoré zabezpečujú kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu v produktoch, procesoch a štruktúre výrobno-technickej základne so všetkými ekonomickými a spoločenskými súvislosťami. Inovačné procesy zasahujú hlboko do výrobno-technickej štruktúry podnikateľskej sféry a tým do procesu jej reprodukcie. Napríklad nová technológia akéhokoľvek odboru v priemysle obyčajne zahajuje do príslušného odboru strojárstva a elektroniky a vyvoláva určitú potrebu surovín a energií, je spojená s investíciami, pohybom pracovných síl, ktoré ďalej vyvolávajú reťaz potrieb. V širšom význame sú inovačnými procesmi aj veľké programy a projekty ekonomického rozvoja, vedeckovýskumná činnosť, významné akcie, ktoré zasahujú celý podnikateľský proces a v ňom reprodukčný proces. V praxi sú hlavným miestom inovačných procesov firmy, kde sa inovácie realizujú v produktoch, technológiách a iných činnostiach. Tvorba a manažment inovačných procesov podliehajú v plnom rozsahu podnikateľskému manažmentu so všetkými jeho princípmi. Inovačný proces nie je náhodný. Je riadený konkrétnym projektom alebo programom prepojeným po vertikále a horizontále realizačnej sféry.
Inovačný proces vyžaduje:
- komplexný systémový prístup od zdroja inovácie až po realizáciu v praxi,
- všestranné väzby na potreby a vzťahy, ktoré vyvolávajú,
- vyhodnotenie ich efektov
Inovačný proces zachytáva 2 stránky rozvoja:
- extenzívnu stránku, ktorá predstavuje rozširovanie alebo ústup inovácie vo sfére výroby a využitia v priebehu jej životného cyklu, čím umožňuje predvídať rozvoj výroby a zastarávanie inovácií
- intenzívnu stránku, ktorá predstavuje striedanie inovácií v danom výrobnom odbore a umožňuje tak predvídať potrebu vzniku ďalšej inovácie a tým včas určiť termíny začiatku výskumu a vývoja
Časti, z ktorých sa inovačný proces skladá, sa spravidla označujú ako fázy inovačného procesu. Vo všeobecnej úrovni sa spravidla uvádza päť fáz inovačného procesu:
- veda
- výskum
- vývoj
- výroba
- využitie
Všetkými fázami prechádza inovačný proces spravidla len v prípade veľkých kvalitatívnych inovačných zmien. Pri čiastkových inovačných zmenách, ako aj pri inovačných zmenách kvantitatívneho charakteru býva inovačný proces účelovo zredukovaný na fázy, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie príslušnej konkrétnej inovácie.

Podmienky úspešného inovačného procesu

Efektívnosť inovačného procesu je spojená s rešpektovaním pravidiel, ktoré majú vplyv na úspešný priebeh inovačného procesu. Preto musia byť splnené nasledujúce podmienky – sústavnosť, komplexnosť, včasnosť, dôslednosť.

Sústavnosť

Vzhľadom na dynamiku technického, sociálno-ekonomického a politického vývoja, dochádza vo vnútri riadeného objektu k vzniku, alebo rozrastaniu nerovnováh. Ak sa týmto nerovnováham nebude prikladať náležitá pozornosť a nezabraný sa im včas, môžu sa negatívne prejavovať na súčasnom fungovaní vnútorných zložiek a javov v rámci firmy.
V rámci zodpovedného riadenia spoločnosti je nevyhnutné poctivé sledovanie vedecko-technického vývoja, marketingových analýz trhu a konkurencie. Na očakávané nerovnováhy sa treba takticky pripraviť a včas na ne reagovať. Reakcia spočíva v zmene súčasných pravidiel manažmentu, úrovne technológie, organizácie a pod. Vznik nerovnováh je v každom objekte prirodzený proces, ktorý je závislý najmä od tempa vývoja vedy a techniky, ale taktiež aj od rozličných vnútropodnikových príčin. Vývoj vedy a techniky neprebieha vyrovnane vo všetkých odvetviach priemyslu, ani spoločenských a sociálnych oblastiach. Pre manažment to znamená, že rozhodnutia, ktoré boli učinené skôr, postupne strácajú svoju účinnosť, pretože firma a jej ekonomické okolie reaguje na vývoj ako taký.
Fázy inovácie:
-Zavedenie inovácie – manažér konkretizuje svoje rozhodnutie formou príkazu, ktorý je podnetnou inováciou. Tá následné vyvoláva tvorivú spoluprácu medzi pracovníkmi, ktorí sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na jej realizácii formou vyvolaných inovácii.
-Konjunktúra inovácie – Inovácia rieši situáciu, zabezpečuje svojim pôsobením úlohy, pre ktoré bola navrhnutá.
-Opotrebenie inovácie – inovácia je prekonaná. Prestáva plniť svoju úlohu, vplyvom pokroku a vývoja sa opotrebovala a nie je dostačujúca pre riešenie aktuálnych problémov.

Komplexnosť

Pravidlo komplexnosti vychádza zo známeho poznatku, že podnikové javy sa nevyvíjajú izolovane, ale vždy prebiehajú v rôznej miere a vzájomnej závislosti. Nekomplexné uplatňovanie inovácii prináša znížený, alebo záporný efekt pre spoločnosť. Pravidlo komplexnosti v manažmente je naplňované najlepšie, keď sa čiastková inovácia stane súčasťou inovačnej siete. Tá je dobrou pomôckou pre praktickú realizáciu komplexného rozhodnutia. Podoba inovačnej siete sa diferencuje podľa jedinečnosti riadeného objektu, a preto je treba jej štruktúru vytvoriť vždy na základe konkrétnej situácie.
Faktory komplikujúce uplatňovanie pravidla komplexnosti:
-Riadenie podnikového vývoja sa obmedzuje na ukazovatele zobrazujúce len merateľné výsledky a hodnoty podnikových javov.
-Chápanie tvorby zisku ako krátkodobý proces s jeho maximalizáciou.
-Manažment podniku sa nepovažuje za inovačný proces, ak neprebieha komplexne vo všetkých oblastiach a hladinách podniku.
-Neuplatňovanie etických postojov v manažmente ako predpoklad pre aplikáciu zodpovedného manažmentu a podnikaniu firmy.
-Nespájanie etických postojov v manažmente s vedením zamestnancov firmy.
-Nevyužívanie nových metód v systéme riadenia reprodukčných procesov firmy.

Včasnosť

Podmienka včasnosti dopĺňa predchádzajúce podmienky o časový rozmer. Vychádza z potreby uplatňovať inovácie vo vhodnom okamihu, skôr než dôjde v riadenom objekte k strate alebo škode. Zavedenie inovácie do vnútornej štruktúry riadeného objektu musí byť v čo najkratšom možnom čase, čím sa zámedzí tzv. obdobiu bezvládna. Toto obdobie nastáva, keď je už vplyv súčasnej inovácie na ústupe a nastávajúca inovácia ešte nedospela do fázy konjunktúry.
Podmienky včasnosti:
-Riešiť problém včas – zamedzenie vzniku strát z neskorého rozhodnutia, resp. aby sa im predchádzalo.
-Dokonalá príprava riešenia – zavedenie inovácie musí prebehnúť v čo možno najkratšom čaše a tým sa predĺžilo obdobie jej konjunktúry. To súvisí s postavením firmy na trhu a s jej vnútornou stabilitou.

Dôslednosť

Predchádzajúce pravidlá by boli neúčinné, ak by nebola splnená nasledujúca podmienka dôslednosti. Plnenie tejto podmienky poskytuje manažérovi informácie o efektívnosti minulých a o potrebe budúcich opatrení v rámci inovačného procesu firmy. Nástroj prostredníctvom, ktorého sa uplatňuje táto podmienka sa nazýva analytická (rozborová) činnosť. Podmienkou úspešnej analýzy je splnenie komplexnosti a syntézy.
Miera syntézy závisí od výšky hladiny riadenia, ktorej informácie majú slúžiť. Čím je hladina riadenia vyššia, tým väčšiu syntézu informácii vyžaduje. Keďže podnikové javy sú zložité, nepostačuje k ich vyjadreniu iba jeden ukazovateľ, ale je potrebné pracovať so sústavou rôznych ukazovateľov, tak aby boli zohľadnené všetky vplyvy a vzťahy, ktoré na jeho vývoj pôsobia. Na zostavení sústav ukazovateľov a ich dôveryhodnosti, s akou sa jednotlivé javy zobrazujú závisí úspech výkonného manažéra spoločnosti. Pre zrozumiteľnosť by mal byť v sústave ukazovateľov minimalizovaný počet ukazovateľov. Súčasne by mali byť reprezentovane špecifické podmienky riadeného objektu a maximalizovaná výpovedná hodnota sústavy ukazovateľov. Z tohto dôvodu by manažér nemal kopírovať sústavu ukazovateľov, ale musí si vytvoriť vlastnú kde zohľadní jednotlivé špecifiká spoločnosti.

Tvorivé myslenie

Každý strategický zámer firmy sa môže realizovať iba vtedy, ak manažér ovláda tvorivé myslenie, ktoré je základom podnikateľského myslenia. Skúsenosti so spracovaním podnikových stratégií ukazujú, že práve neznalosť zásad tvorivého myslenia, ich nedostatočné využívanie v praxi spôsobuje problém v hospodárení viacerých našich podnikov. Naopak, rešpektovanie týchto zásad môže prispieť k tomu, aby sa podniky vyhli prekvapeniam na trhu, aby komplikovaných podmienkach našli cestu úspešného rozvoja. Firemná stratégia ovplyvňuje každodennú činnosť všetkých pracovníkov firmy. Svojou dennou činnosťou všetci napĺňajú predstavy stratégie firmy. Medzi stratégiou a operatívnym riadením existuje jednota vedúca k prosperite firmy. Stratégia utvára základ na operatívne a taktické riadenie. Iba ak pochopí manažment dlhodobý zámer, môže robiť správne operatívne rozhodnutia. Kvalitná stratégia sa opiera o poznanie a analýzu možných situácií, ktoré môžu v budúcnosti nastať. Hodnotením pravdepodobnosti, že vzniknú, možno predísť mnohým rizikám. Schopnosť uvažovať vo variantoch, uvedomiť neurčitosť budúceho vývoja sa prejavuje v tvorivom myslení.

Zložky tvorivej práce

-Schopnosť prekonať súčasný stav manažmentu, výroby, alebo iných činnosti vo vedomí a fantázii pracovníkov. Je to schopnosť predstaviť si, že veci a vzťahy nie sú za žiadnych okolností definitívne a že by mohli byť aj iné.
-Schopnosť produkovať invencie, čiže vyriešiť ako by mal vyzerať nový stav riešeného problému. Ide hlavne o kompetentnosť manažéra t.j. o syntézu odbornosti, vnímanie komplexnosti a názorov spolupracovníkov.
-Schopnosť vyvinúť odvahu k inovačnému činu a prevziať zodpovednosť za uskutočnené inovácie.

Kreatívne myslenie nie je proces bez prípravy, ani bez vnútornej štrukturalizácie. Nezoznámenie sa s jeho zložkami a ich nerešpektovanie, môže viesť k nesprávnemu stanoveniu termínu pre výsledok riešenia. Štruktúra kreatívneho myslenia vytvára spojenie tvorivého a kritického myslenia a je ľuďom vlastná už od narodenia. Niektorými metódami však môžeme tieto dve zložky od seba účelovo a dočasne oddeliť. Jednou z takýchto metód je brainstorming, pri ktorom ide o kvantum, z ktorého sa „ex post“ získa sústava použiteľných nápadov na riešenie.
Vzájomné pôsobenie tvorivej a kritickej zložky myslenia ma logický zmysel. Kritické myslenie zohráva významnú úlohu. Je signálom „svedomia“, upozorňuje či daný nápad je vhodný k vysloveniu alebo k realizácii. Naopak tvorivé myslenie, ak zdroj invencii, nemá hranice. Do istej miery je však determinované etickými postojmi.

Rozdiely medzi manažérom a vodcom

Byť manažérom neznamená byť vodcom. Hlavným rozdielom medzi manažérom a vodcom je schopnosť stimulovať svojich spolupracovníkov k tomu, aby v nich vzbudil potrebnú motiváciu k tvorivej realizácii strategických zámerov spoločnosti. Kľúčovou podmienkou v tomto procese je tímová práca, fair-play vo vzájomných vzťahoch, spoľahlivosť, zodpovednosť a dôvera. Toto je vlastne praktická aplikácia manažérskej etiky v plnom rozsahu v riadení ľudských zdrojov.
Pri uskutočňovaní významnej zmeny v pôsobení organizácie by mal manažér svojich pracovníkov s problémom dôkladne oboznámiť a upozorniť ich na komplikácie a rizika, ktoré pri realizácii môžu nastať. Tým sa zvýši úspešnosť, že realizácia procesu zmien bude mať plynulý a hladký priebeh.
Na ktoré prvky by mal manažér dbať?
-Neuspokojovať sa so súčasným stavom
-Agilne a energicky rozvíjať svoju kompetenciu a vyžadovať to aj od podriadených
-Zrozumiteľne formulovať svoje vízie a stimulovať podriadených aby ju brali za svoju
-Byť osobnosťou, ktorá je zásadová, zmýšľa eticky, je pevná, ale aj láskavá
-Bojovať proti rutine a zotrvačnosti

Vývoj v riadení ľudských zdrojov

Minulosť:
-Každý manažér je vodca
-Vodcovstvo je cieľ
-Orientuje sa na techniku, organizáciu a zisk
-Krátkodobé riešenia
-Manažment je skúsenosť a prax
-Riadenie reaguje na vzniknuté problémy
-Rozpor slov a činov
-Hodnotiť podľa rýchlo merateľných výsledkov
-Uvažovať v kategórii „Ja“
-Problémy riešiť pre rýchly efekt
-Profitovať za každú cenu
-Byť vodcom nie je definitívne
-Stimulácia pracovníkov je korupcia
Súčasnosť:
-Vodcovstvo nevyplýva z funkcie
-Vodcovstvo je proces
-Presadzuje kultúru firmy, kompetenciu a dlhodobý zisk
-Dlhodobé riešenia
-Manažment je tvorivosť
-Riadením predchádzať problémom, skúmať ich vzťahy a príčiny
-Je vzorom v práci aj v správaní
-Hodnotiť komplexne podľa prínosu kvalitatívnych aj kvantitatívnych vlastnosti podnikových javov
-Uvažovať v kategórii „My“
-Rešpektuje etiku v manažmente a biznise
-Vodcovstvo reaguje na zmeny vo vývoji
-Motivácia je adekvátna reakcia na efektívnu etickú stimuláciu

Autor práce
Andrej Kukučiar

Zdroje
Ivana FOLWARCZNA, 2010 Rozvoj a vzdelávání manažerú, Grada, 2010, ISBN 9788024730677
Robert S. KAPLAN, David P. NORTON, Efektivní systém řízení strategie, preklad: Irena Grusová, Management Press, 2010, ISBN 9788072612031
Zdeňek DYTRT, Michaela STŘÍTESKÁ, 2009, Efektivní inovace, Bizbooks, ISBN 9788025127711
ČIMO, J., MARIAŠ, M., 2006 Inovačný manažment, Bratislava: GeoPARNAS, 2006