Inovácie v spoločnosti Wikimedia Foundation, Inc.

     V januári tohto roka oslavovala Wikipedia 10 rokov svojej existencie. Bola to existencia spojená s uplatňovaním myšlienky, ktorá bola podstatou vzniku tohto zaujímavého projektu. Spočívala v spojení síl užívateľov a ľudí, ktorí venujú svoj čas a energiu, aby spoločne dosiahli niečo veľké, čo prekračuje schopnosti jedinca.
     Wikipedia nebola jediným projektom, ktorý zviditeľnil spoločnosť Wikimedia Foundation, ale aj mnoho menších verejných projektov, ktoré stále slobodne vzrastajú, a tým plnia svoje poslanie.

História a vznik inovácií v spoločnosti

     V roku 1996 založil Jimmy Wales so spoločníkmi súkromnú spoločnosť Bomis, Inc., táto spoločnosť sa zaoberala webovými službami a reklamou a jedným z ich projektov bola Nupedia.

 
     Nupedia bol projekt, ktorý medzi prvými preniesol klasickú encyklopédiu na internet a súčasne ju poskytol širokej verejnosti, čo bol, ako sa ukázalo neskôr, správny krok. Nupedia bola predchodcom Wikipedie, ale na rozdiel od nej bola „nemotorná“. Jej veľkou devízou bolo vyžadovanie vysokej odbornosti prispievateľov a vo väčšine prípadov aj titul PhD. Z tohto dôvodu za tri roky existencie projektu vzniklo len 24 článkov, ktoré prešli schvaľovacím procesom a ďalších 74 bolo ešte len vo vývoji.

     V roku 2001 vznikla Wikipedia, ako paralelný projekt k Nupedii, ktorý sa Jimmy Wales snažil dostať do inej roviny. Podnecoval diskusiu, aby články tvorili dobrovoľníci zo širokej verejnosti. Táto inovácia, ale prinášala so sebou aj úskalia, spojené s rizikom nižšej kvality článkov, sabotáže článkov a ťažšej kontroly.
 

Obr. 1. Jedno z prvých lôg projektu Wikipedia. (zdroj: Wikipedia)

 
     V roku 2003 Jimmy Wales založil neziskovú organizáciu Wikimedia Foundation, Inc., do ktorej preniesol projekt Wikipedia, Wiktionary a Nupedia. Takto zmenil charakter projektov a začal tzv. „načisto“.

     Spoločnosť Wikimedia si kladie za cieľ sprístupniť informácie pre všetkých ľudí na svete. Táto myšlienka bola a aj je inovatívna, hlavne z hľadiska toho, že svoje služby ponúka zadarmo a umožňuje ich voľné šírenie aj ďalej.

     Všetky činnosti nadácie súvisia s napĺňaním myšlienky, ktorú vyslovil Jimmy Wales:

     „Predstavte si svet, v ktorom každému človeku na planéte je umožnený voľný prístup k súhrnu všetkých ľudských vedomostí. To je to, čo my robíme.“

     Projekty ťažia hlavne na dobrom povedomí, ktoré si získali, pretože sa snažia ísť s užívateľmi a nie proti nim. Všetky zlepšenia a problémy sú diskutované na fórach, dokonca aj výhľadová štúdia, resp. strategický plán do roku 2015 bol vytvorený užívateľmi, ktorí takto prinášajú do projektu život.

     Spoločnosť Wikimedia vytvorila aj niekoľko ďalších inovatívnych projektov. Napríklad portál Wikinews, kde každý môže byť reportérom, tým sa zvyšuje informovanosť a takisto aj rýchlosť akou sa informácie dostávajú „do sveta“.

     Ďalším zaujímavým projektom je Wikiversity , ktorá obsahuje študijné materiály pre užívateľov zo všetkých odvetví a pre všetky vekové kategórie. Takisto by tu mal byť vytvorený priestor aj pre vlastný výskum.

     Medzi ďalšie projekty patria napr.: Wikibooks, Wikiquote , Wikisource a iné. Všetky tieto projekty stavajú na voľne šíriteľnom obsahu a na záujme dobrovoľníkov o rozširovanie tohto obsahu.
 

Obr. 2. Aktuálne logá celej rodiny projektov. (zdroj: Wikipedia)

 
     Spoločnosť nepôsobí len pasívne, ale vyvíja aj software MediaWiki, ktorý je jadrom všetkých stránok projektov. Tak ako aj projekty, je aj tento software voľne šíriteľný, tak si prakticky každý môže založiť vlastný wiki-projekt. V softwari MediaWiki sa taktiež odrážajú nové inovácie, ktoré sú potrebné na to, aby si stránky projektov udržiavali konkurencieschopnosť.

     Uvoľnením softwaru MediaWiki sa nadácia znovu o niečo priblížila k užívateľom, pričom nejde ani o to, že si môžu stiahnuť „free template“ stránky, ale dostanú tým prehľadnú, dobre vyzerajúcu a dá sa povedať, že prakticky každému známu stránku.

Konkurenčné spoločnosti - projekty

     Už pri vzniku Wikipedie bola predostretá myšlienka, vytvoriť jedinečnú online encyklopédiu, ktorá by v sebe zahŕňala stále viac a viac ľudských vedomostí. Na dosiahnutie takéhoto odvážneho plánu je potrebné buď veľmi veľa času alebo veľmi veľa ľudí, ako je známe Jimmy Wales zvolil druhú možnosť a postupne sa do projektu zaangažovali ľudia z celého sveta.

 
     Síce v tej dobe už existovali podobné projekty, no tieto boli lokálne, napr. na univerzitách, preto nemali a resp. ani nemajú šancu dosiahnuť rozsiahlosť Wikipedie.

     Wikipedia je často porovnávaná s knihou Encyclopædia Britannica, ktorá vznikla už v roku 1768 ako osvietenecké dielo. Dnes už má 15 vydanie a považuje sa za najrozsiahlejšiu tlačenú encyklopédiu sveta. Ľudia stojaci za Britanicou systematicky kritizujú Wikipediu a upozorňujú na jej nedostatky. Aj keď už Britanica vychádza od 90tych rokov na CD nosiči a z časti je aj dostupná na internete, ale stále táto kniha nedosahuje také „pokrytie“ populácie ako Wikipedia.
 

Obr. 3. Reklama na Encyclopædiu Britannicu z roku 1913. (zdroj: Wikipedia)

 
     Reakciou na vznik a rozširovanie Wikipedie bolo zahájenie projektu Knol od spoločnosti Google. Podnetom na vznik tohto projektu bola nespokojnosť užívateľov s obsahom Wikipedie, ktorej informácie sú často nepresné a zavádzajúce. Google išiel cestou zvýšenia kvality, články majú spravidla presného autora a tým sa zvyšuje zodpovednosť za obsah. Ďalším rozdielom je financovanie, keď u Wikimedie to je formou dobrovoľných príspevkov, tak v Knol-e to je zisk z reklamy.

     Podobných projektov pribúda, pretože stále je priestor na zvyšovanie kvality a na zlepšovanie interaktivity, resp. atraktívnej formy prezentácie tém. Príkladom môže byť aj projekt Qwiki, ktorý ponúka články vo forme interaktívnej prezentácie na určitú tému, spolu s hlasovým výstupom.

     Nezanedbateľným faktorom vzniku takýchto projektov je aj obraz Wikipedie, ako veľmi prosperujúceho projektu po obsahovej, ale aj finančnej stránke.

     Spoločnosť Wikimedia je zameraná na prácu s informáciami, preto treba konkurenciu hľadať aj medzi informačnými a spravodajskými portálmi.

     Napríklad na poli spravodajstva sú najväčšou konkurenciou pre Wikinews internetové portály New York Times a CNN. Ako som spomenul vyššie, do písania správ v tomto projekte sa môže zapojiť v podstate každý, no tento fakt znižuje kredibilitu projektu, a preto nie sú silné spravodajské portály priamo ohrozené činnosťou projektu.

Patenty a licencie

     Spoločnosť Wikimedia právne chráni svoje duševné vlastníctvo, má zaregistrovanú značku svojej organizácie a takisto značku Wikipedia. Ochrana je hlavne dôležitá z dôvodu neustáleho rastu projektov a s tým spojeného zhodnocovania značky. Značky ostatných projektov sú takisto chránené a sú vlastne nehmotným majetkom spoločnosti. Registrácie majú celosvetový charakter, ale v niektorých krajinách sú dodatočne doplnené, z dôvodu plnohodnotnej ochrany.

 
     Aby bolo možné prispievať do jednotlivých projektov a tým ich rozširovať, tak táto činnosť musí spadať pod licenciu. Takisto autori, ktorí tvoria články, musia súhlasiť s týmito licenciami, ktoré im tým umožnia voľne nakladať s dielami.

     Wikimedia využíva a aj požaduje od užívateľov, aby tvorili pod niektorými z týchto vymenovaných licencií:

Attribution-ShareAlike 3.0 Unported (CC BY-SA 3.0)

     táto licencia je spravovaná spoločnosťou Creative Commons . Umožňuje voľne zdieľať, kopírovať, distribuovať, pozmeniť a doplňovať dielo. Stanovuje podmienku uvedenia mena autora, názvu diela, z ktorého sa čerpá a to spôsobom, aký uvádza pôvodná licencia. Ďalšou podmienkou je využívať tú istú licenciu ako zdroj, pokiaľ to nie je uvedené inak. Autorovi tvoriacemu pod touto licenciou nezanikajú osobnostné práva, ako je napr. ochrana pred použitím diela hanlivým spôsobom.

 

GNU Free Documentation License

     spravovaná je spoločnosťou Free Software Foundation, Inc. Zameriava sa hlavne na licencovanie dokumentácií, ako sú napr. návody k softwarom, prílohy a iné dokumenty. Taktiež táto spoločnosť pokrýva licencie pre voľne šíriteľný software - GNU General Public License, pod ktorou je šírený aj software MediaWiki.
GNU GPL umožňuje verejnosti spúšťanie softwaru na akýkoľvek účel, študovať ako program funguje, meniť ho a vylepšovať, ale to len v prípade pokiaľ je umožnený prístup ku kódu. Povoľuje takisto jeho šírenie a šírenie vlastných vylepšení.

Vývoj nákladov na firemný výskum a vývoj

     Wikimedia, ako už bolo spomenuté, je nezisková organizácia, a preto financie získava z darov od svojich priaznivcov a organizácií. Z tohto dôvodu musí s týmito financiami nakladať obzvlášť opatrne a podstatnú čiastku darov dávať na rozvoj a napredovanie projektov a samotnej organizácie.

 
     Taktika nakladania s financiami nevyplýva len z morálneho hľadiska, ale financie získané cez viazané dotácie sú „viazané“ na určitú činnosť alebo častejšie na zlepšenie určitých funkcií v jednotlivých projektoch. Napríklad dotácia od organizácií The Alfred P. Sloan Foundation a Stanton Foundation boli viazané na zmenšenie bariér pri tvorbe obsahu pre Wikipediu. Ford Foundation poskytol dotáciu, aby mohli užívatelia ľahšie uploadovať obrázky, zvuky a videá do projektu Wikimedia Commons.

     Tieto granty posúvajú vývoj projektov ďalej, ale stále najväčším ťahúňom vývoja sú užívatelia, ktorí ako som spomínal tvoria stratégiu rozvoja projektov.
 

Obr. 4. Podiel nákladov na rozvoj.

 
     V prvom grafe je vidieť, koľko percent z celkových nákladov dala Wikimedia na svoj rozvoj, čiže výdavky na technológie, programy a projekty. Je tu vidieť trend, ktorý aj hlása nadácia, že bude postupne zväčšovať podiel nákladov na posun vpred. Toto si môže dovoliť hlavne kvôli nárastu objemu zdrojov od darcov a v podstate malej „personálnej základne“ v San Franciscu, ktorá má v súčasnosti len 57 členov.

     Vo fiškálnom roku 2008/2009 dala nadácia 6% z celkových nákladov na vývoj, čo predstavovalo sumu cca. 337000$. V novších správach tento údaj neuvádza, ale dá sa predpokladať, že táto suma narastá, s nárastom nákladov vynaložených na rozvoj. V podstate celý vývoj sa „točí“ okolo softwaru MediaWiki, ktorý je jadrom všetkých stránok projektov.
 

Obr. 5. Prehľad výnosov a nákladov.

 
     V druhom grafe sú uvedené výnosy a náklady za posledné tri fiškálne roky. Ako je vidieť výnosy a náklady vynaložené na rozvoj vzájomne korešpondujú. Výnosy každoročne stúpajú a nadácia predpokladá, že aj na konci súčasného fiškálneho roka pôjde o nárast. Predpokladá to aj v strategickom pláne, čo reprezentuje nasledujúci graf.
 

Obr. 6. Stratégia spoločnosti Wikimedia na budúcich 5 rokov. (zdroj: Wikimedia)

 
     V treťom grafe je takisto vidieť, že Wikimedia sa snaží postupne zvyšovať percento vynaložených prostriedkov na rozvoj. S tým súvisí aj zvyšovanie počtu zamestnancov, ktorí sa budú starať o inovovanie projektov.

     V rámci medzi-firemnej spolupráce, má Wikimedia uzavretú zmluvu o partnerstve so spoločnosťou Orange. Táto spolupráca sa týka vývoja, umiestnenia odkazov na stránku Wikipedie do mobilných telefónov. Touto spoluprácou získavajú obe strany. Orange naláka nových zákazníkov, kvôli zvýšeniu funkčnosti, resp. pridanej hodnoty pri kúpe zariadenia.
Wikimedia zas získa vyššiu návštevnosť a dostupnosť, pričom sa aj zvyšuje počet potenciálnych darcov.

     Podobnú spoluprácu má nadviazanú aj so spoločnosťou Telefónica. Založené sú aj iné partnerstvá, z ktorých sa každé nejakým spôsobom podieľa na rozvoji spoločnosti.

Zhodnotenie hlavných faktorov úspešnosti a budúcnosť

     Ako som už spomínal, v období, v ktorom vznikala Nupedia a Wikipedia sa jednalo o jedinečné projekty. Prelomovým krokom bolo vytvorenie internetovej encyklopédie verejného charakteru a tým sa stala veľmi zaujímavou pre „masy“. Tento krok sa dá považovať za najväčšiu inováciu, ktorá stále prináša ovocie. V súčasnosti už nie je, vo väčšine prípadov, potrebné ísť do knižnice a hľadať informácie v knihách, pričom nie vždy musí stačiť len jedna návšteva.

 
     Veľa užívateľom sa zapáčila myšlienka zozbierania veľkého množstva vedomostí a umiestnenia ich na jednom mieste s ľahkou dostupnosťou. Wikipedia sa stala miestom, kde v súčasnosti značne veľa ľudí hľadá odpovede na svoje otázky. Veľkou výhodou je dostupnosť, keď pri hľadaní výrazu na stránke vyhľadávača Google, sú poväčšine zobrazované ako prvé odkazy na Wikipediu.

     Aj keď sa vytvárajú skupiny odporcov v odbornej, ale aj v širokej verejnosti, ktorí ostro kritizujú obsah, kvalitu a financovanie Wikimedie, tak aj napriek tomu projekty prosperujú. Užívatelia a zainteresovaní diskutujú na všetky tieto otázky a snažia sa nájsť spoločne riešenia. Niektoré už boli prednesené resp. rámcovo navrhnuté v strategickom pláne do roku 2015.

     Spoločnosť Wikimedia sa snaží stále ísť s dobou, preto vo vypracovanom strategickom pláne si kladie za cieľ, vytvoriť sociálnejšie prostredie možno aj podľa vzoru sociálnych sietí, akými sú napr. Facebook alebo Twitter. Týmto krokom by chcela dosiahnuť zjednodušenie tvorenia obsahu, ale aj napríklad uvoľnenejšie prostredie a systém, ktorý je v súčasnosti „in“.

Odkazy na internetové zdroje

What’s Next, Wikipedia?
Wikipedia Signs Revenue-Sharing Deal with Mobile Operator Orange
Registration of Trade mark
Annual Report
Wikimedia Movement Strategic Plan Summary