Preskočiť navigáciu.
Domov

Vytváranie nových inovatívnych firiem

Úvod

Základom dobre nastavenej inovácie je jej správna ekonomika, teda znalosť prietoku hodnoty participujúcej v rôznych etapách na tvorbe inovácií a komplexnom inovačnom procese firmy.
Prietok hodnoty má zásadný význam pre ekonomiku inovácie v tom, že na základe optimálne definovaných inovačných metrík dokáže identifikovať reálne ekonomické vstupy a výstupy a
priamo poukázať na inovačný potenciál podniku a jeho úspešnosť z hľadiska zvyšovania budúcej výkonnosti podniku. Akcelerácia inovácií je v súčasnosti daná zmenami podmienok
podnikania ako sú globalizácia a konkurencia z rastúcich nízko nákladových krajín, ľahší prístup k znalostiam, vysoké technológie, zmeny požiadaviek zákazníkov v dôsledku dopadov hospodárskej krízy, dlhodobé znižovanie nákladov na transport a komunikácie, rast významu a výkonov vedy a technológie, rastúca úloha služieb, zvyšovanie environmentálnych faktorov a ďalšie. Zmeny prinášajú riziká, ale aj príležitosti. Každé podnikanie a každá inovácia je otvorená konkurencii. Konkurencia môže prísť z rôznych miest na svete. Dôležitým faktorom konkurencieschopných podnikov preto musí byť vysoká výkonnosť, flexibilita, rýchla reakcia na zmeny a rozvíjanie inovačného potenciálu.

Zdroje firiem na báze nových technológií

Podľa charakteru inovačných aktivít je možné identifikovať 4 kategórie malých firiem a to:
Firmy špecializované výrobou, firmy závislé na dodávateľoch, tzv. superstar firmy a firmy založené na nových technológiách. Problematike malých a stredných podnikov je v literatúre venovaná značne veľká pozornosť, hlavne z hľadiska inovácií a z ich technologického rastu. Tieto firmy sa líšia od iných malých a stredných firiem v tom, že sú typicky založené na báze vysoko kvalifikovaného pracovného personálu, vyžadujú veľký objem kapitálu a predmet ich podnikania je spojený s mnohými väčšími technickými a trhovými rizikami.
Veľká časť toho čo vieme o fungovaní firiem založených na nových technológiách, má svoj pôvod v USA, hlavne v sektoroch biotechnológie, polovodičov a software-u. Mnoho z nich vzniklo oddelením od tzv. materskej, alebo inkubátorovej organizácie, ktorými sú obvykle veľké spoločnosti, alebo akademické inštitúcie. Príkladom takého akademického inkubátora je napr. Stanfordská univerzita, z ktorej pochádza mnoho firiem známeho Sillicon Valley, Massachusetts Institute of Technology, ktorá je hlavným zdrojom technologických firiem v Bostone.
K typickým príkladom veľkých inkubátorových spoločností patria napr. XEROX PARC, alebo BELL LABORATORIES z ktorých sa neskôr oddelila spoločnosť FAIRCHILD SEMICONDUCTOR a z tejto firmy sa následne oddelila rada známych firiem v oblasti polovodičov ako sú napr. Intel, Advanced Memory Systems, AMD, alebo Teledyne.
Tieto oddelené, novovzniknuté technologické firmy majú tendenciu zhlukovať sa okolo svojich inkubátorových organizácií a tak vytvárajú regionálne siete expertízy v určitých oboroch. K tomu, aby sa držali blízko svojich materských organizácií, majú mnoho dôvodov, najčastejšie technických, či personálnych. Jednak zostávajú v kontakte kvôli technickej, alebo finančnej podpore, ale často krát sa stáva, že kvôli svojmu novému podnikaniu nechcú prerušiť sociálne, alebo rodinné väzby. Možno prekvapí, že úmrtnosť nových technologických firiem je nižšia, ako býva všeobecne pri nových firmách, konkrétne je to 20- 30% v priebehu 10 rokov v porovnaní s viac než 80% úmrtnosťou u iných typov nových podnikov. Možným vysvetlením problematiky vyššej miery prežitia môže byť to, že vstupné bariéry na ich trhy bývajú obvykle omnoho vyššie, na rozdiel od iných druhov podnikania, to znamená, že pokiaľ sa to danej technologickej firme podarí prekonať, je pravdepodobnejšie, že si zachová svoju pozíciu zachová. Koncentrácia nových firiem v určitom regióne tak isto vytvára pozitívnu spätnú väzbu, podporuje tak ďalší záujem rizikového kapitálu a tým zlepšuje podmienky pre úspech ďalších nových firiem.

Univerzitné inkubátory

Vytváranie a zdieľanie duševného vlastníctva patrí k základným úlohám univerzít. Väčšina univerzít, ktorá vykonáva výskum na základe obchodných zmlúv licencovať a úlohy zúčastnených strán- vedcov, univerzity a komerčnej organizácie- sú pomerne jasné. Avšak, vytvoriť nezávislú firmu je úplne iná záležitosť. Oddelená firma je pre komercionalizáciu technológie najvhodnejšou formou a neostáva nič iné ako vyjednávať o podmienkach tohto oddelenia. To samozrejme môže obnášať rozdelenie vlastníckych podielov, licenčných poplatkov, investície univerzity do nového podniku, expertnú podporu, prevod duševného vlastníctva, alebo využitie univerzitných zdrojov v počiatočnej fáze podnikania firmy.
Od polovice osemdesiatych rokov sa úloha univerzít v komerčnom využití technológií výrazne zvýšila.
Firmy oddelené od univerzít predstavujú alternatívne riešenie k využitiu technológií prostredníctvom licencií: zahrňujú vytvorenie úplne nového podniku na základe duševného vlastníctva vyvinutého v rámci univerzity. Odhady sú rôzne, ale približne 3 až 12% všetkých technológií komercionalizovaných univerzitami sa realizuje prostredníctvom nových podnikov. Rovnako ako pri udeľovaní licencie sa rozloženie a úspech týchto podnikov vo výraznej miere líši. Napr. MIT a Stanfordská Univerzita ročne zakladajú asi 25 nových start- upov, zatiaľ čo Columbia University a Duke University len málokedy vytvorili nejaký start-up. Zo štúdií v USA vyplýva, že finančné príjmy univerzít sú omnoho vyššie z oddelených technologických firiem ako z licenčných zmlúv. Z inej štúdie zase vyplýva, že priemerný príjem z jednej licencie sa pohybuje okolo 64000 dolárov, pričom priemerný príjem z jedného oddeleného podniku je 692000 dolárov, inými slovami povedané 10 krát toľko. Aj v prípade, že by sme z tohto výpočtu vylúčili extrémne prípady, návratnosť z oddelených firiem by bola 140000 dolárov, čiže viac než dvojnásobok priemerného príjmu na základe licencie. Okrem týchto finančných argumentov existujú aj ďalšie dôvody, prečo môže byť vytvorenie novej firmy uprednostňovanou voľbou v porovnaní s licencovaním technológie určitej zavedenej spoločnosti a to:
- Žiadna zavedená spoločnosť nie je schopná pokračovať v projekte na licenčnej báze
- Vynález sa skladá z portfólia produktov, alebo sa jedná o základnú technológiu, ktorá sa dá využiť v rôznych oboroch
- Vynálezcovia veľmi uprednostňujú vytvorenie novej spoločnosti a sú pripravení do toho investovať svoj čas, úsilie a peniaze

Vyžaduje si to akademického podnikateľa, ktorý je schopný viac sa orientovať v otázkach tvorby a riadenia trhovej stratégie, ako je to v prípade ostatných firiem komerčného využitia technológie. Rozsah, v ktorom sú jednotlivci motivovaní k rozhodnutiu vytvoriť podnik, závisí na troch spolu súvisiacich faktoroch:
- Predošlé charakteristiky: Sú to črty podnikateľa, obsahujúce genetické faktory, rodinné vplyvy, zvolený obor vzdelania a tiež pracovná kariéra. Tieto faktory spolu ovplyvňujú podnikateľské rozhodnutie založiť podnik
- Inkubátorová organizácia: znamená skúsenosti bezprostredne pred zahájením podnikania a tiež obsahuje charakter fyzického miesta, kontakt s možnými spoluzakladateľmi, typ získaných skúseností o získaných firmách a podobne
- Faktory prostredia: zahŕňajú ekonomické podmienky, dostupnosť podnikateľského kapitálu, dostupnosť podporných služieb a podobne.

Podnikateľský plán

Primárnym dôvodom pre vytvorenie formálneho obchodného plánu nového podniku je pritiahnuť pozornosť externých investorov. Okrem toho však má aj ďalšie dôležité funkcie. Môže predstavovať formálnu dohodu medzi zakladateľmi ohľadne základov a budúceho rozvoja podniku. Môže výrazne pomôcť odstrániť tzv. sebaklam na strane zakladateľov a tým sa vyhnúť následným sporom ohľadom zodpovedností a rozdelenia zisku. Tak isto pomáha aj previesť abstraktné, alebo neurčité ciele do konkrétnejších operačných potrieb, tím odhaluje nutné kompromisy, výmenné väzby a podporuje následné rozhodovanie. Čo sa týka faktorov, ktoré sú kontrolované podnikateľom, obchodné plánovanie tu má maximálne pozitívny vplyv na obchodné výsledky nového podniku. Existuje však i rada nekontrolovateľných faktorov, napr. trhovej príležitosti, ktoré môžu mať na výsledky omnoho väčšie dopady.
Neexistuje nejaký štandardný podnikateľský plán, ale profesionálni kapitáloví investori (firmy), ktoré používajú nejaký prototyp obchodného plánu. Podnikateľský plán by mal byť pomerne stručný, nie dlhší ako 10 strán. Úvod by mal obsahovať edukatívne zhrnutie a nasledovať by malo jadro v ktorom by mal byť samotný produkt, ceny, technológie a podobne.
Medzi najčastejšie slabé miesta podnikateľských plánov predkladaných investorom patria:
- Marketingový plán
- Manažérsky tím
- Technologický plán
- Finančný plán

Vo všetkých 4 oblastiach je možné nájsť závažné nedostatky, ale najzávažnejšie nedostatky obsahujú marketingové a finančné plány. Iba menej ako polovica podnikateľských plánov obsahovala podrobnejšiu marketingovú stratégiu a len polovica z nich mala nejaký plán predaja. V trištvrte plánoch podľa štatistiky nebola analyzovaná ani identifikovaná potenciálna konkurencia. Väčšina plánov obsahovala len základné finančné predpovede, bez náznakov bližšej analýzy. Nedostatok pozornosti venovanej marketingu a konkurenčnej analýze sa definuje ako obzvlášť problematický. Z výskumu vyplýva, že práve tieto faktory majú zásadný vplyv na úspech podniku, a tiež, že v počiatočných štádiách novej technologickej firmy sa až príliš spolieha na niekoľko veľkých zákazníkov a tým sú veľmi zraniteľné. Konkrétne polovica nových technologický firiem bola závislá z polovice objemu svojich predajov za 5 rokov na jednom veľkom odberateľovi. Práve táto nadmerná závislosť na malom počte zákazníkov má tri zásadné negatívne vplyvy a to:
- Malá odolnosť voči zmenám v stratégii, alebo ekonomickom stave dominantného zákazníka
- Strata vyjednávacej sily, čo môže znižovať ziskové marže
- Nízka motivácia rozvíjať marketingové a obchodné úseky, čo môže limitovať budúci rast firmy

Financovanie nových technologických firiem

Nové technologické firmy sa od ostatných líšia v tom, že pred ich vytvorením a krátko po často nie je k dispozícii nejaký produkt určený na predaj. Počiatočné financovanie podniku preto nemôže vychádzať z hotovostných tokov generovaných predchádzajúcimi predajmi. Konkrétne peňažné toky, alebo cash flow, budú určené mnohými faktormi, špeciálne dobou a nákladmi vývoja, objemom predaja a dosadenou ziskovou maržou. V praxi sa používajú rôzne vývojové a obchodné stratégie, ale môžeme povedať, že do značnej miery bude tieto faktory ovplyvňovať povaha technológie a trhu.

a.) Podniky na báze výskumu, napr. biotechnologické firmy

b.) Podniky na báze vývoja, napr. elektronické firmy

c.) Podniky na báze výroby, napr. software-ové firmy

Nové biotechnologické firmy typicky vyžadujú vyšší počiatočný kapitál, v porovnaní s novými elektronickými, alebo software-ovými firmami a majú dlhšie doby produktového vývoja. Z hľadiska potenciálneho podnikateľa by ideálna stratégia mala realizovať čo najviac vývojových prác v rámci inkubátorskej organizácie a najskôr potom zahájiť nový podnik. Táto stratégia má samozrejme aj svoje úskalia, ktoré môžu predstavovať otázky práv k duševnému vlastníctvu, na ktorom bude nový podnik založený.
Vzhľadom k všeobecne silnej snahe podnikateľov o nezávislosť sa mnoho z nich snaží vyhnúť extrémnemu financovaniu svojich nových firiem. V praxi to však obvykle nie je možné, hlavne v neskorších štádiách rastu firmy. Počiatočné finančné prostriedky musia pokryť zaistený priestor, nákup nových zariadení a ďalších vecí nutných pre zahájenie činnosti firmy, ale tak isto aj bežné každodenné náklady, ako sú platy, elektrická energia, kúrenie a podobne.
Z Amerických a Britských výskumov vyplýva, že väčšina nových technologických firiem je financovaná z úspor, pôžičiek či už od rodiny, alebo z bankových pôžičiek.
Počiatočné finančné prostriedky potrebné na vytvorenie novej technologickej firmy väčšinou nepredstavujú zásadný problém. Avšak, tieto firmy si vyžadujú každé tri roky finančnú reštrukturalizáciu. Iné štúdie zase identifikovali 4 základné štádiá vývoja nových technologických firiem, z ktorých každá má odlišné finančné požiadavky a to:
1.) Počiatočné financovanie pre zahájenie činnosti
2.) Druhé kolo financovania pre počiatočný rozvoj a rast
3.) Tretie kolo financovania pre konsolidáciu a rast
4.) Dospelosť a obchod rizikového kapitálu
Všeobecne platí, že o počiatočné financovanie sa profesionálne finančné entity príliš nezaujímajú, pretože obnáša veľké riziko a nejde spravidla o veľké čiastky, takže sa im neoplatí vynakladať čas na ohodnocovanie týchto príležitostí v tomto štádiu. Naopak v tretej fáze býva celkom jednoduché získať z týchto zdrojov financie na konsolidáciu, pretože v tej dobe už majú investori v dispozícii dáta o doposiaľ zaznamenaných výsledkoch firmy, podľa ktorých je možné založiť obchodný plán.

Použité zdroje:
Kniha Rízení Inovací (Joe Tidd, John Bessant, Keith Pavitt)
http://www.sjf.tuke.sk/kmae/TaIPvPP/2010/index.files/clanky%20PDF/MALEGA_BAHLEDA_2.pdf